Fínsko má takmer rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko. Tu sa naša podobnosť so severským štátom ani zďaleka nekončí. Do konca 19. storočia malo Fínsko rovnako ako Slovensko vidiecky charakter. To malo vplyv aj na samotnú tvorbu odpadu, ktorý majoritné vidiecke obyvateľstvo múdro zúžitkovalo, dnešnými slovami „zrecyklovalo“. Problém prišiel až s prudkým priemyselným rozvojom Fínska v 20. storočí.
Najskôr to boli divoké, neskôr štátom regulované skládky. Tie prirodzene prinášali negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Prieniky splaškových vôd kontaminovali pôdu so spodnými vodami a emisie (prevažne nebezpečný metán) znečisťovali vzduch.
Škodlivým vplyvom skládok na zdravie obyvateľstva a životné prostredie sa Fínsko začalo zaoberať až koncom minulého storočia a po silnom tlaku verejnosti v rokoch 2001 až 2010 kompletne zmodernizovalo svoje odpadové hospodárstvo. A tu sa podobnosť Fínska a Slovenska v spracovaní odpadu, bohužiaľ, končí.
| Ako sme na tom s odpadmi v porovnaní s Fínskom? | ||
| Fínsko | Slovensko | |
| Počet obyvateľov | 5 517 919 | 5 450 421 |
| Ročná produkcia odpadu na obyvateľa | 551 kg | 414 kg |
| Podiel skládkovania | 0,7 % | 55,3 % |
| Počet zariadení ZEVO | 9 | 2 |
| Eurostat, Údaje za rok 2018 | ||
V súčasnosti dosahuje fínske odpadové hospodárstvo špičkové parametre. Asi 60 % fínskeho odpadu sa premieňa v ôsmych zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) na elektrickú energiu a teplo najmä pre fínske domácnosti. Na Slovensku máme iba 2 takého zariadenia – v Bratislave a Košiciach. Na skládkach vo Fínsku končí iba 1 % zozbieraného odpadu, čiže tie prakticky neexistujú.
Pozitívnych fínskych príkladov pre Slovensko je neúrekom. Napríklad ZEVO v meste Vantaa so 185 000 obyvateľmi ročne vyprodukuje 920 GW hodín tepla, ktorými sa vykúri takmer polovica domácností. Podľa webovej stránky prevádzkovej spoločnosti táto elektráreň na odpad zároveň znížila spotrebu fosílnych palív o 40 % a takisto znížila emisie oxidu uhličitého v meste o 20 %!
Ešte lepším príkladom využitia moderných technológií k prechodu na cirkulárnu ekonomiku je zariadenie s názvom Circular Economy Village v mestečku Riihimäki, vzdialenom 90 km od Helsínk. Zariadenie prevádzkuje spoločnosť Fortum a mnohí odborníci ju nazývajú aj ekologickou rafinériou. Z vytriedeného odpadu sa v zariadení vyrába bioplyn a recyklovaný plast. Zariadenie v Riihimäki je priekopníckym príkladom budúceho nakladania s odpadmi. Teda, že odpad sa využíva ako surovina a nie ako záťaž pre životné prostredie.
Princíp obehového hospodárstva v Circular Economy Village funguje vďaka trom pilierom: recyklačnej linke na plastový odpad, prevádzke na výrobu plynu z biologického odpadu a zariadeniu na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré nevyužiteľný odpad premieňa na teplo a elektrickú energiu. Veľmi podobné zariadenie pripravuje spoločnosť ewia pri Šali.
Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) sa inšpiruje práve fínskym modelom, vďaka ktorému sa odpad využíva na výrobu užitočnej energie. Ing. Marián Christenko: „V rámci CCE Šaľa budeme rovnako ako vo Fínsku dotrieďovať odpad, ktorý následne pripravíme na ďalšie spracovanie. Sklo, kovy, papier, plasty vrátime späť výrobcom na opätovné spracovanie a v zariadení na energetické využitie vyrobíme z nerecyklovateľného odpadu elektrinu a teplo. Šaľa bude v spracovaní odpadu jedno z najekologickejších miest na Slovensku.“
Šalianske centrum cirkulárnej ekonomiky by malo začať ekologicky spracovávať odpad v roku 2025. Jeho kapacita bude 130-tisíc ton odpadu ročne. CCE ponúkne prácu 200 zamestnancom a sekundárne ďalším stovkám ľudí zamestnaných u subdodávateľov.
Viac informácií o projekte CCE Šaľa nájdete na: www.ewia.sk. V prípade dodatočných otázok sme vám k dispozícii prostredníctvom kontaktu: info@ewia.sk.
Aké výhody prináša cirkulárna ekonomika?
Cirkulárna ekonomika na rozdiel od tradičného lineárneho postupu, keď výrobok „kúpime, použijeme a napokon vyhodíme,“ pracuje s postupom cirkulárnym, teda: „kúp – použi – znova použi“. Vďaka tomu prichádza nielen k úspore peňazí a energie, ale aj k úspore obrovskej kapacity prírodných zdrojov, ako je uhlie, ropa, nerastné bohatstvo alebo drevo.
Vďaka prvému slovenskému centru cirkulárnej ekonomiky, ktoré vznikne v okrese Šaľa a bude slúžiť len pre okolité mestá a obce, spoločne ukážeme zodpovedný prístup k šetreniu vzácnych prírodných surovín a životného prostredia. Zároveň ekologickým spôsobom „scirkulujeme“ odpad, ktorý premeníme na nové suroviny alebo na obnoviteľnú energiu. Viac o projekte centra cirkulárnej ekonomiky nájdete na www.ewia.sk.
Ako funguje cirkulárna ekonomika?
Cirkulárna ekonomika na veľa ľudí pôsobí ako nový pojem, no vo svojej podstate nejde o nič, s čím by sme nemali bohaté skúsenosti. Neveríte? Spomeňme si na to, ako k veciam pristupovali naši prastarí rodičia. Tí, aj preto, aby v ťažkých časoch ušetrili každú korunu, dokázali všetko využiť opakovane a s rozumom. Aj vďaka tomu vedeli znížiť tvorbu svojho odpadu na minimum.
Všetci si pamätáme, ako si staré mamy odkladali použité igelitové vrecúška, do ktorých potom balili desiatu pre svoje vnúčatá, alebo ako mamy používali tégliky od krému na gombíky. Tégliky od jogurtov boli zase „vzácnym úlovkom“ pre každé dieťa, ktoré chodilo na pestovateľské práce a mohlo v nich vypestovať prvé rastlinky. Inými slovami, naše správanie v minulosti bolo oveľa viac chytré (v súčasnom jazyku SMART). Dnes veci bezmyšlienkovite vyhadzujeme do koša namiesto toho, aby sme im dali šancu na nový život.
Ak sa na cirkulárnu ekonomiku pozrieme zo širšieho hľadiska, ide o model, ktorý hlavne vo vyspelých krajinách Európy získava obrovskú popularitu. A to nielen v domácnostiach, ale aj v hospodárskej oblasti. Sú krajiny ako Holandsko, Rakúsko, Švédsko či Fínsko, kde cirkulárnu ekonomiku naplno uplatňujú aj v priemysle. Vďaka tomu nielenže produkujú menej odpadu, ale dokážu ušetriť obrovské sumy na začiatku výrobného procesu. Teda v momente, keď namiesto nákupu nových surovín pracujú s materiálmi, ktoré už boli použité.
Ako súvisí cirkulárna ekonomika a ZEVO?
Výhody cirkulárnej ekonomiky nespočívajú len v opätovnom použití materiálov, ale aj energie. Aj preto sú súčasťou centier cirkulárnej ekonomiky vo vyspelých európskych krajinách zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). Tie z odpadu, ktorý sa nedá opätovne použiť, vyrábajú vďaka najprísnejším emisným opatreniam obnoviteľnú elektrickú energiu a teplo. Takto vytvorená energia putuje naspäť do výrobného procesu, aby sa pomocou nej vytvorili nové výrobky.
Zároveň prichádza k šetreniu fosílnych palív (napr. plyn, uhlie), ktoré sa nemusia vyťažiť, prepraviť, spracovať a „spáliť“, aby vytvorili rovnakú energiu, no oveľa neekologickejším spôsobom.
Reklamný článok
