V areáli Dusla pribudne najmodernejšie zariadenie na spracovanie odpadu v strednej Európe – Centrum cirkulárnej ekonomiky Šaľa (CCE). Dokáže „vymazať“ neekologické skládky, tak ako sa to podarilo pred desiatkami rokov v Rakúsku, Nemecku, alebo vo Švajčiarsku, či Fínsku. Vďaka týmto zariadeniam a vysokej miere recyklácie sú tieto krajiny špičkou v spracovaní odpadov. V akom štádiu je projekt CCE sme sa pozhovárali s Ing. Miroslavom Bicekom, regionálnym riaditeľom CCE Šaľa.
Projekt CCE je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) už 4 roky. Ako projekt pokročil za posledných 12 mesiacov?
Ministerstvo životného prostredia začiatkom tohto roka vydalo kladné záverečné stanovisko k projektu. Tzn., že projekt komplexne posúdili odborné útvary ministerstva a odsúhlasili ho. Je to prvostupňové rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné. Teraz čakáme na druhostupňové rozhodnutie.
V praxi to znamená, že dotknuté obce a mestá nemajú právomoc do procesu zasahovať?
Obce a mestá, ale aj verejnosť mali do procesu EIA možnosť zasahovať pripomienkami, čo aj využili. Treba ale zdôrazniť, že v tomto štádiu EIA ide o čisto odborné posudzovanie projektu a nie o posudzovanie koľko statusov na facebooku je proti a koľko za projekt. Posudzuje sa technológia, spôsob filtrácie, doprava, infraštruktúra, kompatibilita s európskou a našou legislatívou.
Je to zložitý proces v ktorom sa berie do úvahy každý relevantný detail. Dokonca aj pripomienky od laikov, napriek tomu, že niektoré môžu byť veľmi nepresné a ovplyvnené informáciami z internetu, ktoré majú veľmi blízko k hoaxom.
Ako je na tom dnes infraštruktúra spracovania odpadu v regióne z ktorého chcete spracúvať odpad?
Úprimne a otvorene situácia je veľmi zlá. Zvozový región do 35 km od CCE síce nekopíruje úplne región Nitrianskej župy, ale má dôležitú výpovednú hodnotu. Podľa Štatistického úradu SR sa v Nitrianskej župe vyprodukovalo v roku 2021 až 386 641 ton komunálneho odpadu.
Priemerne od roku 2002 vzrástla jeho produkcia v župe o 3 % (cca 9 401 ton) každý rok, čo je v absolútnych číslach o 86 %, čiže o 178 625 ton viac ako v roku 2002 (208 016 ton). Z toho na skládky putovalo v roku 2021 až rekordných 186 534 ton. To je až 48 % všetkého odpadu v župe.
To je celkom vysoké percento oproti napr. Rakúsku, kde sa skládkuje cca 0,1 % odpadu?
Presne toto je podstata celého problému. Zatiaľ čo sa na facebooku naťahujeme o slovíčka či je v regióne dosť odpadu pre CCE alebo nie, v župe o niekoľko rokov skolabuje systém. Podľa prepočtov tak nastane najneskôr v roku 2026.
Prečo v roku 2026? Čo bude príčinou vami predpokladaného kolapsu?
Takmer 190 tis. ton odpadu v župe smeruje na skládky. Prepočty hovoria jasne. Povolené kapacity skládok spolu s tými, ktoré sú dnes v procese rozšírenia skončia v župe v roku 2026. My nemáme za ne žiadnu náhradu. Kompostárne a tzv. MBÚ linky vôbec neberme do úvahy. Tie objemy odpadov upravujú iba kozmeticky. Nerecyklovateľný odpad po uzatvorení skládok nebude kam voziť a to je kľúčový fakt.
A aby sa nezabudlo, ak vstúpi do platnosti v roku 2024 už raz odložená legislatívna týkajúca sa mechanicko-biologickej úpravy odpadov (MBÚ), bude budúci rok odpad ukladaný na skládky o 100 % drahší. Obce budú mať čo robiť aby s napätými rozpočtami toto navýšenie zvládli. Podľa mňa mnohé budú zdraženie musieť premietnuť obyvateľom do poplatku za odpady. A to je len začiatok príbehu zdražovania skládok.
Šaľa a okolie môže predsa zmesový nerecyklovateľný odpad voziť na vzdialenejšie skládky.
Môže, ale na ktoré? Všetci prevádzkovatelia skládok si budú kapacity šetriť pre svoj regionálny odpad. Ak na ne pustia cudzí odpad bude taký drahý, že ho nedokáže nikto zaplatiť. Vedia veľmi dobre, že do roku 2035 musí Slovensko zatvoriť väčšinu skládok, pretože sa na nich bude môcť uskladniť iba 10 % komunálneho odpadu.
Okres Šaľa je v tom špecifický ešte z jedného dôvodu. Nemá ani vlastnú halu na dotrieďovanie a prípravu odpadu na recykláciu. Prakticky to znamená, že odpad na recykláciu musíme voziť do iných okresov. Aj preto v projekte CCE počítame s takýmto priestorom.
Ako sme sa do tejto zúfalej situácie dostali?
Politici a ochranárske združenia nás 30 rokov presviedčali, že lacné skládky sú v poriadku a takto to bude naveky a žiadne spaľovne nepotrebujeme. Už teraz vieme, že EÚ nás tlačí do využívania moderných technológií a dáva to zmysel. Na západe už skládky takmer neexistujú. Prioritu má vždy jednoznačne recyklácia, ktorá musí dosiahnuť 65 %.
Všetok nerecyklovateľný odpad sa spracúva vo vyše 500 zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Takéto zariadenie by malo byť aj súčasťou CCE. Odpad v ňom budeme premieňať na elektrickú energiu a teplo a takisto ho na separačnej linke dotriedovať a pripravovať na ďalšiu recykláciu.
Predpokladám, že obdobné problémy majú aj susedné krajiny, ktoré začínali na rovnakej štartovacej čiare ako my.
Ani zďaleka. Česi majú 4 ZEVO a koncepčný, ale hlavne realistický plán na desiatky rokov dopredu. My experimentujeme s metódami spracovania odpadu ako napr. materálno mechanicko – biologická úprava odpadu pred skládkovaním, ktorú vo vyspelých krajinách logicky takmer nepoužívajú – nemajú totiž skládky.
Poľsko je najväčšou výčitkou nášho svedomia v spracovaní odpadu. Za výraznej podpory finančných prostriedkov EÚ v rokoch 2010 až 2015 vybudovali 6 nových ZEVO s celkovou kapacitou takmer 1 mil. ton odpadu ročne. Kým v roku 2010 skládkovali 80 % odpadu, vďaka týmto zariadeniam znížili v roku 2017 skládkovanie na 40 %. Keďže ďalšie zariadenia sú v pláne alebo vo výstavbe, predpokladám, že do 10 rokov by sa so skládkovaním mohli dostať pod 10 %.
Častou témou diskusií v súvislosti s CCE je množstvo odpadu. Podľa kritikov ho v regióne nie je dosť na prevádzku takéhoto zariadenia.
Alfa a omega pri zvozovom okruhu odpadu je vzdialenosť do 35 km. Dokonca je to v rozhodnutí MŽP v rámci procesu EIA. Tento okruh zahŕňa aj časť priľahlých okresov Galanta, Nitra a Nové Zámky. V tomto okruhu je už dnes 250 000 ton komunálneho odpadu. Kapacita ZEVO v rámci CCE je max.
100 000 ton nerecyklovateľného odpadu ročne. Ak od tohto množstva odrátame recyklačné ciele 65 %. Prirátajme nárast objemu odpadu ročne v priemere 3 % podľa Štatistického úradu. A odrátajme dnešné kapacity skládok. Dostaneme sa na minimálny objem odpadu 150 000 ton ročne v roku 2035, ktorý sa nedá recyklovať a de facto sa už nebude môcť skládkovať. Čo s týmto odpadom? Je to jednoduchá matematika, na ktorú nepotrebujete kalkulačku.
Čo ak sa ľudia napriek tomu rozhodnú pre riešenie bez CCE?
Potom to nebude riešenie, ale iba odsúvanie problému o ďalšie roky. Dopadlo by to ako všetky nezmyselné rozhodnutia, ktoré sa v tejto krajine urobili. Brutálne drahý odpad si ľudia nebudú môcť dovoliť, a tak ho začnú páliť v záhradách, krboch, alebo sa bude vyvážať na čierne skládky popri poľných cestách.
A napokon, keď už bude situácia kritická, komplexné zariadenie na spracovanie odpadu sa tak či tak niekde postaví. Ale treba si uvedomiť, že postaviť takéto zariadenie od povolenia po sprevádzkovanie trvá u nás 6 až 8 rokov.
Uplynulý mesiac si v schránkach našli Šaľania leták, v ktorom sú iba negatíva vo vzťahu k CCE. Videli ste ho?
Áno. Nezisková organizácia v ňom píše, že ZEVO znižuje mieru recyklácie (uvádzajú 23 %). Ale napr. Nemecko je najlepší dôkaz tohto klamstva. Nemci majú v prevádzke takmer 96 ZEVO po celej krajine. Zároveň recyklujú na úrovni 71 % odpadu.
Všetky štatistiky potvrdzujú, že v krajine, kde sa odpad energeticky zhodnocuje, sa darí recyklácii viac ako tam, kde sa odpad skládkuje. Len si tieto štatistiky treba porovnať s našimi žalostnými výsledkami, kde skládkujeme takmer 50 % odpadu. O ďalších informáciách z tohto letáku sa ďalej vôbec nemusíme baviť, pretože sú mimo realitu.
Váš projekt kritizujú lokálni aktivisti najmä kvôli jeho možnému príspevku k znečisteniu ovzdušia. Čo im najviac vadí?
ZEVO v Bratislave a Košiciach fungujú vyše 25 rokov. ZEVO v Bruseli s kapacitou 500 tis. ton ročne je vzdialené 3 km od sídla Európskej komisie. Mestá ako Paríž, Londýn, Berlín, Ženeva, Viedeň, ale aj 5-tisícové rakúske mestečko Zistendorf s kapacitou 150 000 ton odpadu ročne sú v prevádzke niekoľko desaťročí. Majú najprísnejšie emisné podmienky stanovené inštitúciami „najzelenšieho“ kontinentu sveta.
Každé nové takéto zariadenie musí používať tzv. BAT-y. Tzn., že každá technologická novinka musí byť do projektu nového zariadenia zapracovaná. CCE Šaľa preto úplne logicky bude patriť medzi najmodernejšie zariadenia minimálne v strednej Európe. Systém 4-stupňovej filtrácie už dnes počíta s 97 až 99 % účinnosťou.
Do tejto nespochybniteľnej faktografie vám vstúpi lokálny politik bez technického vzdelania a celkom bez hanby tvrdí, že na internete našiel výskum o dioxínových slepačích vajciach od pochybnej neziskovej organizácie… a všetko je inak. Toto už rozum neberie. Veď kúsok od hraníc máme pod nosom 500 ZEVO – desiatky rokov dobre a spoľahlivo fungujúcich príkladov.
MŽP ustúpilo tlaku niektorých aktivistov a v rozhodnutí vás zaviazalo, že musíte zmeniť názov projektu Centrum cirkulárnej ekonomiky.
Obdobné zariadenie na spracovanie odpadu funguje aj vo Fínsku. Jeho názov je Circular Economy Village (Obec cirkulárnej ekonomiky). Fínski politici s jeho názvom problémy nemali, naši áno. Keď je toto najväčší problém s odpadom v regióne pokojne ho môžeme premenovať, k čomu spravíme kľudne aj anketu na FB.
V kontexte problémov s odpadom, ktoré región čaká, ak sa nepostavia moderné technologické zariadenia na jeho spracovanie ako CCE, lebo sa bude prihliadať na potreby aktivistov, bude názov zariadenia úplne irelevantný. Ale urobíme tak až potom, ako dostaneme kladné právoplatné rozhodnutie k procesu EIA z MŽP. Čo bude znamenať, že sme sa v rámci vplyvov budúcej prevádzky na životné prostredie dokázali technicky vysporiadať so všetkými aspektami spojenými s prevádzkou CCE.
V prípade záujmu zopár linkov, kde nájdete ďalšie informácie:
https://www.facebook.com/CCEpr
www.ewia.sk
https://www.odpady-portal.sk/D
https://www.odpady-portal.sk/D
https://www.dobrenoviny.sk/c/2
Reklamný článok
