M. Bicek: Moderných technológií na odpad sa netreba báť, bojme sa skládok

miroslav bicek ewia
slovo šaľanov predplatné
Čas čítania: 5 min

V 90-tych rokoch takmer všetky vyspelé krajiny EÚ začali zatvárať skládky odpadu. Nahradili ich Zariadeniami na energetické využitie odpadu (ZEVO) v kombinácií s recyklačnými linkami. Tie odpad buď recyklujú alebo menia na elektrickú energiu a teplo. Španieli, Taliani, Dáni, ale aj Holanďania, Nemci, Rakúšania či Fíni sa dnes môžu sústrediť na zvyšovanie objemu recyklácie a kompostovania.

Vedia, že na nerecyklovateľný odpad (ktorý mimochodom vzniká aj pri recyklácii), majú kapacity v moderných zariadeniach. Kooperácia recyklačných liniek, kompostární a ZEVO dokonale funguje a odporúča ju aj EÚ. Tak prečo nie u nás? A prečo sa proti Centru cirkulárnej ekonomiky v Šali od spoločnosti ewia angažujú aj aktivisti, ktorí k mestu ani regiónu nemajú žiaden vzťah? To sme sa pokúsili rozlúštiť s Ing. Miroslavom Bicekom, regionálnym riaditeľom ewia, a.s. a rodeným Šaľanom.

EÚ stanovila pre Slovensko plán, podľa ktorého v roku 2035 môžeme skládkovať iba 10 % všetkého odpadu. Skládky odpadu musíme postupne zatvárať. Tento rok by sme mali zavrieť 21 z vyše 100 skládok.

Budúci rok budeme musieť zatvoriť ďalšie skládky, a ten nasledujúci ďalšie. A stále dookola, pričom za ne dnes neexistuje náhrada, iba teoretické predpoklady. Takže o 2 – 3 roky nám bude podľa odhadov chýbať približne 30 až 40 % kapacít na komunálny odpad. To isté platí aj pre priemyselný odpad.

Odpadu je v regióne podľa štatistického úradu stále viac, aktivisti tvrdia, že ho nebude dostatok

Miroslav Bicek: Situácia je vážna aj v šalianskom regióne. Kapacita skládky pri Nitre kam sa vozí aj odpad zo Šale bude naplnená približne o 2-3 roky. Podobne sú na tom ďalšie skládky v Nitrianskom kraji. Aby toho nebolo málo, región každý rok produkuje podľa štatistík nárast odpadu o 5 %, ak zoberieme priemer za posledných 5 rokov.“

Kým dnes 0,5 mil. obyvateľov spádovej oblasti produkuje vyše 250 000 ton odpadu, pri tempe rastu napr. 3 % to bude o 15 rokov viac ako 400 000 ton odpadu ročne  – a to len v tomto regióne. A teda takéto centrum na 130 000 ton má svoje opodstatnenie a nie je potrebné ani voziť žiadny odpad zo zahraničia.

Vyrieši recyklácia a kompostovanie všetky naše problémy? Omyl!

Približne 40 % komunálneho odpadu dnes recyklujeme. Samotné Ministerstvo životného prostredia SR priznáva, že sa v skutočnosti recykluje menej. Najväčším problémom recyklácie sú nové materiály, ktoré vznikajú ako lacná náhrada prírodných obalov.

Izolačné materiály, troj – štvorzložkové obaly potravín, plastové výrobky na báze PVC, obalové výrobky atď. sa nedajú recyklovať. Ich recyklácia je energeticky, ekonomicky drahá a neúčinná.

Riešením by bol celosvetový kompromis o použití materiálov. Ergo, dohoda by musela zahŕňať aj Čínu, Indiu a ďalšie krajiny, ktorých výrobcovia sa presadzujú vo svete najmä vďaka nižšej cene. Tú si zasa môžu dovoliť vďaka výrobkom a obalom na báze ropy.

bicek miroslav
Ing. Miroslav Bicek, regionálny riaditeľ spoločnosti ewia, a. s.

M. Bicek: „Ak sa všetci dohodneme, že budeme super – eko a všetky obaly budú na prírodnej rozložiteľnej báze, musíme rátať s dramatickým nárastom cien výrobkov. Druhou možnosťou sú technológie, ktoré dokážu odpad spracovať a ešte z neho vyrobiť užitočnú energiu tak ako v plánovanom Centre cirkulárnej ekonomiky. Zázračné MBÚ linky s fantastickým výsledným substrátom na hnojenie, sú v západnej Európe na ústupe, pretože zbytočne predražujú celý systém.“

Škvara a popolček

Greenfluenceri, ktorí z energetického využitia odpadu robia strašiaka často argumentujú tým, že po energetickom spracovaní odpadu zostáva popolček a škvara. Treba ale jedným dychom dodať, že napr. popolček je výsledkom dobre fungujúcich filtračných zariadení.

To, že kvalita filtrov takýchto zariadení je na svetovej úrovni, dokazujú desiatky úspešne realizovaných podobných projektov po celom svete, vrátane ZEVO, z ktorých niektoré sú umiestnené priamo v centrách miest ako napr. vo Viedni.

Popolček tvorí z celkového objemu odpadu približne 2 %, pričom sa vzápätí solidifikuje – neutralizuje a ukladať sa bude na špecializovanú skládku mimo okres Šaľa.

Rozdiel medzi popolčekom je v tom, že škvara sa bežne používa na ďalšie spracovanie, ako napr. aditívum pri výrobe tvárnic, dlažieb, alebo do násypov pod diaľnice či cesty. Zo škvary sa vytriedia kovy, ktoré sa potom vrátia do obehu. Predtým je ale škvara vždy overená v certifikovanom laboratóriu.

Jej použitie na začiatku roka 2021 schválila vyhláškou napr. aj Česká republika. Takéto nakladanie so škvarou je bežné aj v Nemecku, Holandsku, Francúzsku alebo Dánsku, Belgicku, Taliansku, vo V. Británii, či Fínsku.

ewia
Náhľad na komplex CCE, v pozadí je triediaca hala (za železnicou).

Strašiak zvaný „dioxíny“ je klamstvo

Dioxíny vznikajú všade. Pri jazde autom, výrobe železa, ocele, plastov, skla, stavebných materiálov, fajčení, kúrení drevom aj iným pevným palivom. Energetické spracovanie odpadu v moderných ZEVO produkuje zanedbateľné množstvo a navyše ich preukázateľne zachytáva vo svojich filtroch. Obce, kde obyvatelia kúria tuhým palivom, sú na tom horšie ako kontrolované zariadenie v CCE.

M. Bicek: „Spracovanie odpadu v ZEVO prebieha v kontrolovanom a bezpečnom prostredí. Všetky spaliny putujú cez štvorstupňovú filtráciu, ktorá zachytáva takmer všetky znečisťujúce látky, vrátane dioxínov. Všetky výstupy emisií sú 24 hodín kontrolované a merané, pričom limity EÚ sú tak prísne, že tieto zariadenia majú lepšie a bezpečnejšie emisie ako kotle na biomasu.“

Oponentom vadia moderné technológie, zastaralé skládky nie

Proti stavbe CCE v Šali sa v posledných mesiacoch výrazne angažujú „cezpoľní“ aktivisti. Presviedčajú poslancov obecných zastupiteľstiev dotknutých obcí, mestského zastupiteľstva v Šali aj ich obyvateľov, aby proti projektu aktívne vystupovali.

M. Bicek: „Demokracia je o slobodnom názore a rozhodnutiach, ktoré rešpektujeme. Ten, kto detailne pozná odpadové hospodárstvo na Slovensku vie, že infraštruktúrne projekty ako sú ZEVO sú nevyhnutnosťou. Blokovaním a odsúvaním ich výstavby dosiahneme iba to, že odpadová kríza bude hlbšia a cenovo bolestivejšia. Dnešným reálnym problémom nie sú bezpečné a moderné technológie, ktorých sa treba báť, ale skládky odpadov. Jedna skládka vyprodukuje násobne viac emisií ako moderné ZEVO, nehovoriac o priesakoch ťažkých kovov do spodných vôd, úletoch do okolia najmä pri pravidelných požiaroch. U nás sú skládky a ich vplyv na životné prostredie ticho tolerované a naďalej rozširované, aj keď nás za to EÚ pokutuje. Zrejme nie sú takým atraktívnym nástrojom na zviditeľňovanie sa a aktivizáciu ľudí ako ZEVO.“

Podľa slov M. Biceka je boj proti ZEVO najmä o politickom marketingu, konkurenčnom lobingu a strachu kompetentných túto tému riešiť. To spôsobilo odpadovému hospodárstvu od roku 1989 viac problémov ako prínosu. Na ňom stroskotal každý pokus o vybudovanie serióznej odpadovej infraštruktúry.

Zatiaľ čo v krajinách Západnej Európy sa po odbornej diskusii začali budovať zariadenia na spracovanie vodárenských kalov, nebezpečných, priemyselných a komunálnych odpadov, u nás takmer nič. Preto je v Nemecku 121 ZEVO, vo Švajčiarsku 30, v Nórsku 17, vo Fínsku 8 a v susednom Rakúsku 11. Na Slovensku sú iba 2 takéto zariadenia. obidve schválili ešte v čase socializmu .

Vďaka tejto slovenskej animozite voči technológiám sa u nás darí neekologickým skládkam. Až vyše 50 % všetkého odpadu nemá žiadne využitie, iba ho posúvame ako tikajúce ekologické bomby pre budúce generácie. A tento odpad nezmizne len tak zo dňa na deň.

Spolu s Gréckom, Maltou, Rumunskom a Bulharskom sme skládkovou veľmocou. Už aj v týchto krajinách pochopili význam ZEVO a začali ich pripravovať a stavať.

Z fondov EÚ sa financuje napríklad prvé ZEVO v bulharskej Sofii s kapacitou 180 tis. ton ročne, práve prebieha výstavba prvého ZEVO na Malte s kapacitou 115 tis. ton. V minulom roku sa spustil tender na tri zariadenia v gréckom regióne Attica.

ewia
Súčasťou CCE bude aj relaxačná zóna, kde budú môcť deti oddychovať po školeniach v Centre enviromentálnej výchovy (CEV).

„Ak sa nám nepodarí konečne začať budovať modernú infraštruktúru na odpady, Slovensko sa stane onedlho najzaostalejšou krajinou v tejto oblasti v rámci EÚ. Tu už nepomôžu sľuby a teória koľko budeme triediť, pomôže len budovanie nových zariadení, a to nielen ZEVO, ale aj recyklačných závodov. Šaľa má preto jedinečnú šancu stať sa najprogresívnejším regiónom v oblasti nakladania s odpadmi na Slovensku a bude dávaná ako príklad ostatným mestám, ako sa treba k riešeniu tejto problematiky postaviť a ešte z toho aj získať benefity pre svojich občanov“,  dodáva na záver Miroslav Bicek zo spoločnosti ewia, a. s.

Reklamný článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *