Má 81 rokov a žije v Trnovci nad Váhom. V roku 1955 začal študovať v Komárne strednú odbornú školu drevársku. Po vojne nastúpil do Západonábytku v Galante, kde dokončil štúdium a zmaturoval. Neskôr začal pracovať v Okresnom priemyselnom podniku v Galante, kde pôsobil ako projektant, konštruktér a návrhár nábytku, po 15 rokoch v podniku sa stal vedúcim vo výrobe. V roku 2004 začal s tvorbou drevených doplnkov.
„Zariaďovali sme kancelárie, sobášne siene. V Moskve sme zariaďovali Veľký výskumný ústav naftového priemyslu,“ hovorí o svojej práci. V zahraničí sa zúčastňoval na výstavách nábytku v Brne, vo Viedni, v Helsinkách a Moskve. Vystavoval kancelárske výrobky – kovové i drevené. „Pracoval som tam 25 rokov, nebolo veľa možností sa vzdelávať v mojom obore na Slovensku, preto som bol vďačný za riaditeľa podniku, ktorý nás posielal aj s kolegami do sveta. Naučil som sa vďaka tomu veľa,“ spomína v dobrom.
Založil vlastnú dielňu na dvore
V roku 1989 začal premýšľať o súkromnom podnikaní. „V roku 1991 som prišiel s predstavou, že si založím vlastnú stolársku dielňu. Dal som výpoveď a moja predstava sa premenila na skutočnosť,“ rozpráva svoj príbeh. Dodáva, že v dnešnej dobe by už do toho nešiel.
Začal s výrobou nábytku, ktorý má dodnes u seba v domácnosti. „Mal som šťastie, otvoril som dielňu u seba na dvore. Boli sme traja – ja ako jediný stolár, brat mäsiar a syn kovoobrábač. Zaučil som ich a začali sme vyrábať súpravy nábytku. Bol to variabilný nábytok, každý si vybral, ako sa mu hodilo,“ pokračuje v rozprávaní.
Jeho nábytok sa dovážal do Nemecka
Kamarát za ním prišiel, či by nechcel rozšíriť výrobu. „Nemal som peniaze na rozšírenie, za peniaze som nakúpil materiál a vyrábal série nábytku. Za domom sme okrem dielne v šope mali aj malú predajňu,“ opisuje. Predajňa mala vchod z hlavnej cesty, smerom na Nitru.
Cez priateľa sa zoznámil s nemeckým podnikateľom, ktorý sa prišiel pozrieť na ich predajňu a dielňu. „Videl, v akých úbohých podmienkach sme robili. Po nemecky sme veľa nevedeli, tak sme tlmočili. Navrhol nám spoluprácu. Mal som za úlohu nájsť väčší priestor. Prenajali sme sklad ovocia v Seliciach, kde sme sa dohodli s vedením družstva a začali vyrába vo veľkom,“ hovorí o podnikaní.
Nábytok dovážali do Nemecka. „Neboli sme ešte v Európskej únii, tak prechod cez hranice nebol tak jednoduchý ako teraz. Samé kontroly, bolo to náročné,“ opisuje. Mali 10 zamestnancov a na Slovensku mali okolo 15 predajní vo väčších mestách. „Dodali sme nábytok na dodací list a čakali, kým sa predá. Veľakrát sme prišli o peniaze, nebolo to jednoduché,“ spomína na podnikanie Mikuláš Láng.
Vyrába doplnky a zúčastňuje sa výstav
V roku 2004 ovdovel, jeho žena robila ekonómku a predávala nábytok v ich predajni. „Bola to ekonomická duša podniku, ukončil som podnikanie doma i spoluprácu. Mal som 64 rokov a začal som výrobou drevených doplnkov. Bez práce človek zahynie, nevedel som nič nerobiť,“ hovorí o začiatkoch jeho tvorby dekorácií.
So svojou tvorbou chodí na celoštátne výstavy. Zúčastnil sa aj 55. ročníka celoštátnej postupovej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby, či Krajskej súťaže a výstave neprofesionálnej tvorby v roku 2018. Šaľania mohli jeho diela vidieť na dvoch výstavách v našom meste.
Primárne vyrába misy, ale nájdete uňho vázy, poháre, čaše, šperky a iné výrobky z dreva. Vyrába z rôznych druhov dreva. „Orech, smrek, čerešňa, jabloň, hruška čo sa mi dostane pod ruku a je v dobrej kvalite, z toho niečo vyrobím. Drevo musí byť suché, musí sa aj rok, dva sušiť, aby som z neho mohol niečo vyrobiť,“ hovorí o kvalite dreva.
Do dreva aj vypaľuje a pri výrobe doplnkov využíva, aj epoxidovú živicu, ktorú kombinuje s drevom. Pri výrobe misiek kombinuje aj rôzne druhy dreva, ktoré sú zlepené a vytvárajú prechody. Výrobky lakuje včelím voskom.
Všetky výrobky sú originálnymi kúskami
Žiaden výrobok nie je rovnaký. Každý kúsok je originálny. „Žiaden výrobok nie je rovnaký a možno v tom je to čaro,“ dodáva s úsmevom.
Jeho dom zdobí nielen nábytok z jeho dielne, ale aj mnoho doplnkov. V bývalej predajni má malú výstavu jeho výrobkov. V dielni pracuje denne štyri až päť hodín. „Práca ma baví, inak by som ju nerobil,“ rozpráva s úsmevom. Misky a menšie doplnky vyrobí behom dňa, pri kombinácii materiálov to trvá dlhšie, má však aj diela, ktoré mu trvali vyrobiť týždne až mesiac.
„Vyrezával som hlavu Ježiša, tá mi trvala mesiac, bola to náročná práca. Skúsil som vyrezať aj seba. Hlavu som namočil do sadry a následne vyrezával do dreva,“ ukazuje svoje diela. Pri vázach zo živice s drevom, dáva do vázy svetlo, ktoré prechádza cez živicu a vytvára pekné farebné kontrasty. V jeho tvorbe nájdete aj šperky – prstene, náhrdelníky a náramky, pri ktorých taktiež kombinuje drevo so živicou.
„Takto sa zabáva starší človek. Som toho názoru, že človek sa nesmie opúšťať a musí zamestnávať myseľ. Pre mňa je to záľuba, relax a radosť,“ dodáva na záver Mikuláš Láng.
Spracovala: Michaela Harabišová
