Šaľa napriek tomu, že nepatrí medzi väčšie mestá, ponúka pre začínajúcich športovcov mnoho športových klubov, kde začať svoju kariéru. Okrem bežných šalianskych športov, ako je hádzaná či futbal, bola v minulosti súčasťou výchovy mladých športovcov komunita kajakárov. Váh má ideálne podmienky na jazdu kajakom a v minulosti dokázal vychovať niekoľko úspešných kajakárov. S jedným z nich – Lucianom Kašubom sme sa porozprávali o klube a podmienkach v Šali.
Váh ako centrum oddychu, zábavy a športového vyžitia
Váh ako dominanta a centrum mesta, je miestom, ktoré v minulosti slúžilo ľuďom na rekreáciu, zábavu a športové vyžitie. Ľudia trávia väčšinu svojho času v šalianskej prírode pri vode.
„Vodné športy, presnejšie rýchlostná kanoistika, mala v našom meste dlhé roky svoje zastúpenie medzi športovými klubmi. Počas svojej existencie boli na Váhu vychovaní niekoľkí reprezentanti bývalého Československa a neskôr Slovenskej republiky,“ vyjadruje sa kajakár Lucian Kašuba, tréner rýchlostnej kanoistiky a odchovanec šalianskej kanoistiky.
Lodenica slúžila vodným športom od roku 1978
Šalianska lodenica, ako súčasť TJ Slovan Duslo Šaľa, bola dejiskom vodného športu a slúžila vodáckej komunite od roku 1978 do roku 2002, kedy musela svoje priestory opustiť a klub zanikol. Alexander Belovič, zakladateľ klubu, bol aj prvým trénerom spolu s ďalšími trénermi – Jindrich Wybraniecz, Ladislav Nagy a Gabriel Zirkelbach.
V lodenici sa stretávali milovníci vodného športu a deti, ktoré tu vyrastali a vytvárali si tak pozitívny vzťah k prírode a ku kanoistike. V čase fungovania vytvoril klub pre mladých športovcov skvelé podmienky.
Činnosť klubu bola zameraná na vedenie detí k rýchlostnej kanoistike. Klub sa aktívne zúčastňoval na pretekoch Slovenského pohára v rýchlostnej kanoistike, kde dosahoval popredné umiestnenia.
Počas svojej existencie vychoval množstvo majstrov ČSSR, SR ako aj seniorských a juniorských reprezentantov, medzi najúspešnejších patria: Ladislav Belovič Tomáš Martinek, Lucian Kašuba, Gabriel a Milan Jankechovci a Gabriel Zirkelbach, o ktorých sme v minulosti písali.
Klub rýchlostnej kanoistiky zanikol
Po spoločenských zmenách v roku 1989 bola komunita kajakárov zo svojho pôvodného miesta postupne vytláčaná, až nakoniec musela miesto opustiť.
„Vzhľadom k tomu, že vodné športy prišli o svoje miesto, rýchlostná kanoistika v meste spolu s celou vodáckou komunitou ukončila svoju činnosť, pre ktorú nemala viac vhodné podmienky. Z pôvodných bášt slovenskej rýchlostnej kanoistiky je Šaľa jediné mesto, ktoré stratilo svoje miesto na vodáckej mape,“ rozpráva kajakár Kašuba.
Deti potrebujú pomoc trénerov
Pri rozhovore s odchovancom Šale sa vraciame k potrebe obnovy tohto športu v našom meste.
„Ľudia sa vracajú k prírode, prevažne dospelí, ale vidím mnoho detí s mamičkami na pláži. Pozerajú na vodu, určite by radi vyskúšali svoje schopnosti na vode. Chýbajú im podmienky. Nie každý je dobrý vo futbale či hádzanej, možno majú rodičia doma nadaného kajakára a nevedia o tom,“ hovorí o absencii klubu v Šali.
Deti nevedia robiť tento šport sami, potrebujú, aby ich niekto viedol, odchovanci kanoistiky zo Šale by radi podali pomocnú ruku a stali sa trénermi detí. Chýba však miesto a podmienky na vznik.
„Nehovoríme tu o prírodných podmienkach, Váh a podmienky, aké nám v Šali ponúka, nám závidí celá slovenská kanoistická komunita na Slovensku,“ hovorí a dodáva, že ide o najlepšie podmienky v republike.
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY ŠALIANSKYCH ODCHOVANCOV:
V Šali máme najlepšie prírodné podmienky
Rieka Váh má v oblasti mesta Šaľa pokojné koryto, v prevažnej väčšine s komfortným prístupom na breh. Podmienky pre rýchlostnú kanoistiku sú ohraničené vodným dielom Kráľová smerom proti prúdu a vodným dielom Selice po prúde. Celková vzdialenosť vodných diel je cca 18 kilometrov.
„Ide o ideálne podmienky, ktoré nie sú v súčasnosti využívané, občas vidíte starého odchovanca, ktorý sa vyberie s kajakom na Váh, ale deti potrebujú miesto rovno pri rieke, nevedia si hodiť kajak na auto a následne ho zniesť do vody,“ vysvetľuje situáciu.
Najvhodnejším miestom je večianska strana vďaka vyššiemu brehu a nízkemu riziku zaplavenia v prípade zvýšenej hladiny rieky.
„Najideálnejšie by bolo miesto čo najbližšie k brehu umožňujúce bezpečný prechod z brehu na plávajúce mólo, to nám večianska strana ponúka. V júni ma navštívil Generálny manažér Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Boris Bergendi. Zväz nám je pripravený podať pomocnú ruku v prípade, že by Šalianska kanoistika našla miesto pre aktívnu činnosť. Uvedomujú si potenciál, ktoré nám prírodné podmienky ponúkajú pre tento Olympijský šport,“ hovorí o možnej podpore zo strany zväzu.
Bývalú lodenicu vlastní súkromný majiteľ
Otázka znie, prečo neobnoviť lodenicu, ktorá ponúka najlepšie podmienky. „Pôvodná lodenica je v súkromnom vlastníctve, a žiaľ, je nereálne, aby tam klub opätovne našiel svoje zázemie,“ vysvetľuje Kašuba.
Na obnovu klubu sú potrebné financie, ale v prvom rade vhodné miesto, kde by klub našiel svoj domov. To, či sa odchovancom Šale podarí priviesť deti na vodu, zostáva nateraz nezodpovedané. „Všetko je zatiaľ len na úrovni rozprávania sa, lebo na obnovu klubu zatiaľ nemáme vhodné miesto pri Váhu,“ dodáva na záver rozhovoru.
OTÁZKY A ODPOVEDE:
V akom veku môžu deti začať s rýchlostnou kanoistikou?
Už 7 až 8 ročné deti vedia jazdiť pod odborným vedením samostatne na kajaku. Podmienkou je, aby vedeli plávať a nebáli sa vody. Všetko ostatné ich vieme naučiť. Začať je ale možné kedykoľvek. Rýchlostná kanoistika nie je šport, kde je potrebná veľmi skorá špecializácia, a teda jednostranné zaťaženie od skorého veku. Kajakári sa vedú k pohybovej všestrannosti.
Znamená to, že aj keď začnem neskôr, môžem dosiahnuť športové úspechy v kanoistike?
Jednoznačne. Ja osobne nie som zástancom špecializácie detí iba na jeden šport. Dieťa má byť vedené k športovej všestrannosti a neskôr si môže vybrať, ktorému športu sa bude venovať. Ambície rodičov musia ísť bokom. Ak by sa nám podarilo klub obnoviť, tak všetky šalianske deti budú mať dvere otvorené. Som presvedčený, že časom môžu byť medzi nimi ďalší reprezentanti SR. Ale hlavne budú mať šalianske deti možnosť vrátiť sa na rieku, vyrastať v prírode a vytvárať si vzťah k športu.
Sprac: Michaela Harabišová
Foto: Lucian Kašuba
