Má 17 rokov, navštevuje Strednú odbornú školu chovu a agropodnikania v Šali a jeho najväčším koníčkom a vášňou je westernové jazdenie. Andrej Ján Takáč trpí aspergerovym syndrómom, práve kone sa stali jeho najlepšími priateľmi. Za sebou má niekoľko súťaží a domov si doniesol aj pekné umiestnenia.
„Kedysi presedel celé dni pri počítači, ako bývalá dostihová jazdkyňa som si povedala dosť a kúpili sme nášho prvého koňa. Zmenilo nám to život,“ hovorí Andrejova mama, ktorému diagnostikovali v 11 rokoch aspergerov syndróm.
Ide o formu autizmu, ktorá sa prejavuje tým, že ovplyvňuje spôsob, akým ľudia s týmto sydrómom vnímajú svet a nadväzujú vzťahy s druhými. Ľudia s aspergerovým syndrómom vidia, počujú a cítia svet inak. Aspergerov syndróm je samostatnou kategóriou autistického spektra. Aj keď sú určité črty, ktoré majú autistickí ľudia spoločné, každý prežíva všetko inak.
Andrej vyzerá ako normálny chlapec
„Andrej nerozumie medziľudským vzťahom. Ťažko si hľadá priateľov. Má však rád pozornosť, preto si užíva preteky. Má rôzne fóbie, keď môže dostať záchvat. Ak si píše s kamarátmi, pýta sa ma, čo má napísať, ako to napísať, čo tým daný človek myslel. Nechápe sarkazmus, je čistá duša, nechápe ľudí, ktorí mu chcú ublížiť. Nerozumie, ako môže byť niekto naňho zlý, keď mu nič neurobil,“ opisuje Andreja jeho mama.
Andrej vyzerá ako normálny 17-ročný chlapec. „Je trošku afektovanejší. Naučila som ho ale, aby si záchvaty nosil domov. Keď sa niečo stane v škole a nie je to až tak vážne, príde domov a tu vybuchne. Pri záchvate si ubližuje. Niekedy je nutné prísť za ním do školy, ak ho takýto záchvat chytí tam,“ opisuje chorobu jeho mama. Andreja do školy nosí autom, pretože si nesadne do autobusu. „Som doma a musím byť vždy k dispozícii,“ priznáva mama.
Ľudia s aspergerovým syndrómom majú priemernú až nadpriemernú inteligenciu. Andrej dosahuje v škole vynikajúce výsledky a domov nosí samé jednotky. „Predtým ako idem do školy, ráno vstanem a postarám sa o kone, keď je všetko spravené, nachystám sa do školy, kam ma odvezie mama. Je to každodenný rituál,“ hovorí Andrej o svojom režime. Práve pravidlá a pragmatické rozmýšľanie je to, čím sa mladý jazdec vyznačuje podľa jeho mamy.
Na koni ho naučila jazdiť mama
Kone mu zmenili život. Jazdiť začal pred tromi rokmi, najprv ho učila jazdu na koni jeho mama, ktorá sa v minulosti venovala dostihovému jazdeniu. Dnes robí Andrej súťažne westernové jazdenie. U seba doma majú ustajnené dva kone. Prvým koňom bol Lucky, na ktorom jazdí Andrej závody. „Koňa to baví, zo začiatku sme nevedeli, či bude pre tento typ závodov vhodný. Pôvodný zámer kúpy neboli súťažné závody, syn ma ale prekvapil,“ rozpráva mama. Dnes majú doma aj žriebä Zippiho.
Lucky bol pôvodne ustajnený na Lángovom dvore v Trnovci nad Váhom, kde Andrejova rodina žije. Andrej mal tak možnosť sledovať závody a zapáčilo sa mu to. „Páčilo sa mi, že to neboli obyčajné preteky. Pre mňa to nie je len koníček, mne sa páči celková idea westernu, že si obujem čižmy, dám si klobúk a ľudia sú pri westernovom jazdení veľmi priateľskí a viac uvoľnení. Navzájom si všetci fandíme, radíme,“ opisuje svoj záujem Andrej. Keď odišli z Lángovho dvora, dostal sa im do života tréner Ján Vajda, kone mali v tom čase ustajnené na farme Humanita.
V súčasnosti majú kone u seba, od susedov si prenajali pozemok za ich domom, kde vie Andrej s koňmi vykonávať drezúru a základné tréningy, priestor však nie je dostatočný na rýchlostné jazdenie. „Niekedy využívam na tréning rýchlosti cestu popri železničnej tratí, je tam ale tráva a pri rýchlostnom jazdení sa môže kôň na tráve ľahko pošmyknúť, preto to nie sú vhodné podmienky na jazdu,“ vysvetľuje nám mladý jazdec. Hľadajú nové priestory, kde by mohol Andrej trénovať.
Na majstrovstvách SR získal striebro
Trénovať chodil k Dunajskej Strede s jeho trénerom Jánom Vajdom. „S Jánom som si veľmi sadol, tréningy s ním mám rád,“ hovorí o trénerovi. Počas pandémie trénoval prevažne doma. Tréningy mu už chýbali.
Za svoj najlepší pretek považuje tohtoročné preteky v Galante, kde získal 2. miesto v Pole Bending, preteky svalom cez šesť tyčiek, a 4. miesto v Barel Race, rýchlostných pretekoch cez tri sudy, ktoré sú umiestnené v trojuholníku. Najväčší úspech zaznamenal na majstrovstvách SR, kde v rýchlostnej disciplíne Barel Race získal striebro.
V roku 2019 bol na dvoch westernových pretekoch, v Horných Salibách získal 9. miesto, v JK Tvrdošovce skončil na 7. mieste. V pandemickom období si zasúťažil v Galante na Angus Cup, kde bol štvrtý, v JK Tvrdošovciach sa umiestnil na 7. mieste a v 3. Devízii MSR Galanta získal 2. miesto.
Mnohí majú pred jazdou na koni rešpekt. Andrej má za sebou aj nešťastný pád, ktorý skončil operáciou roztrhnutej sleziny. „Hovorím si, mám aspoň viac priestoru pre žalúdok,“ rozpráva so smiechom. Napriek tomu pokračoval po zotavení v jazde a kone nezavrhol. V budúcnosti by dokonca chcel vyskúšať aj jazdu na býkovi.
Ocenený ako športovec roka 2020 mestom Šaľa
Jeho úspechy a tvrdú prácu si všimlo aj vedenie mesta Šaľa, ktoré ho ocenilo na podujatí Vyhlásenie najúspešnejších športovcov, trénerov a zaslúžilých funkcionárov okresu a mesta Šaľa za rok 2020 v kategórii Mládež – jednotlivci. Domov si odniesol ocenenie, ktoré mu spravilo veľkú radosť. „Pre Andreja je každá pochvala významná a posúva ho vpred,“ hovorí jeho mama Zorka.
A čo je jeho najväčším snom? „Mám ich mnoho, niektoré sú reálne, niektoré menej. Chcel by som byť raz majstrom Slovenska aj kravičky by som chcel odbehnúť. Skúšam stále nové veci, ak niečo vyzerá zábavne, idem do toho. Momentálne skúšam pracovať s lasom. Raz by som chcel mať svoj ranč, sedieť na verande a vidieť moje kone a kravy,“ povedal nám o svojich plánoch a snoch. Jeden z nich sa medzičasom aj splnil a Andrej si ž vyskúšal odbehnúť kravičky. Život Andreja a jeho koňov môžete sledovať aj na facebookovej stránke Dreamed Ranch.
Michaela Harabišová
Fotografie: Karol Scholtz, Ľubomír Masár a archív AT
