Eduard Lacko a jeho diela z dreva: Tvorím väčšinou z odpadu, ktorý by iní vyhodili

Eduarda Lacka poznajú mnohí ako bývalého riaditeľa zo Základnej školy s materskou školou Jozefa Murgaša v Šali. Pôsobil tam 9 rokov. Od roku 2015 ho nájdete na základnej škole v Močenku. Láska k drevu sa uňho začala už v detstve, dnes vo voľnom čase vytvára primárne z dreva, ale aj iného odpadu, repliky budov, drevené hračky a iné drevené predmety. 

Ako dieťa staval domčeky z dreva. „Mali sme možnosť kupovať si domčeky z dreva z Nemecka, ktoré mi dali manuálnu zručnosť a lásku k ručnej práci,“ opisuje svoje začiatky. Modely, ktoré mal z Nemecka vytvorili celú dedinku. „Tu sa začala moja láska k drevu, prišla predstavivosť, učil som sa stavať domčeky, rozoznať rôzne uhly,“ hovorí. 

Začínal s tvorbou hračiek pre vnúčatá

Pri práci s deťmi hľadal odreagovanie, pri ktorom  by mohol vypnúť a venovať sa niečomu produktívnemu. „Prišiel som do dielne, cítil som vôňu dreva, vôňu nápadu, a to ma posúva dodnes,“ vysvetľuje. S tvorbou začal 5 rokov dozadu.

Prvé diela boli drevené hračky pre vnúčatá, potom pod jeho rukami vznikol veterný mlyn, ktorý mu stojí na záhrade i prvé budovy – kostol z Trnavy. Na dvore nájdete okrem hračiek aj celú drevenú konštrukciu so šmykľavkou, ktorú postavil pre vnúčatá. 

Svetské budovy z dreva 

Najviac ho baví tvoriť staré svetské budovy, ako sú kostoly, baziliky. „Tvorím repliky budov, ktoré podľa mňa majú dušu, a to vás na nich hneď zaujme. Nie ako dnešné smutné budovy bez nápadu. Milujem rôzne obdobia, ktoré sa pretavili do architektúry a dávajú budovám niečo na viac,“ hovorí o svojej vášni. 

Pod jeho rukami vzniklo už šesť kostolov, nejde o úplné repliky, ale jeho pohľad na dané sakrálne stavby. „Baví ma baroko, rokoko, urobil som z dreva Univerzitný kostol v Trnave, ktorý som následne odovzdal dekanovi do kostola,“ hovorí. Kostoly a iné svetské budovy, ktoré vytvoril daroval a boli vystavené v kostoloch. “Nie som veriaci, takže pre mňa ide skôr o architektúru,” priznáva. 

Najťažšie je podľa neho začať. „Mierka je od oka k oku, nie je to presná kópia, ale môj pohľad,“ vysvetľuje. Tvorí z drevených debničiek, v ktorých sa skladuje ovocie, na tvorbu svojich diel však využíva aj iné odpadové materiály. „Všetko čo doma nájdem a už to stratilo svoju životnosť alebo sa to pokazilo, využijem následne pri tvorbe a dám tomu druhú šancu na život,“ priznáva a mnohí ho za jeho ekologický prístup chvália. 

Najväčším dielom je Bazilika sv. Petra vo Vatikáne

Na začiatku je nápad, potom mu musí vzniknúť v hlave vizualizácia a pustí sa do práce. Pripraví si potrebný materiál a začína píliť a lepiť kusy dokopy. „Na spájanie častí používam taviacu pištoľ alebo klince a šróby. Pýtajú sa ma, či ide o drahý koníček, ja odpovedám, že nie, tvorím z toho, čo si zoženiem a ostatné je len malá časť. Pre mňa je dôležité, že ma to baví, že po mne niečo zostane a niekomu moje dielo možno urobí radosť,“ hovorí Eduard Lacko. 

Väčšinu svojich stavieb totiž daruje. „Mnohé nemám ani odfotené, nemyslím na to,“ priznáva skromne. Jeho najväčším dielom je Bazilika sv. Petra vo Vatikáne. “Strechu baziliky som vytvoril z lupienkov zo šišiek. Bola to dlhá a náročná práca. Dielo má viac ako 2 metre na dĺžku. Dával som si záležať na každom detaile na oknách a budove. Práve tie detaily ma najviac bavia. S prácou som spokojný,” hovorí o svojom diele.

Stavba pod jeho rukami rástla počas celého leta. Budovu viete momentálne vidieť na výstave v Komunitnom centre v Močenku, ktorá sa konala  v rámci Dní obce Močenok. Po výstave bude bazilika vystavená v močenskom kostole. 

Učebné pomôcky pre deti 

Nie je to jeho prvá výstava, jednu mal na základnej škole v Močenku, volala sa Riaditeľské miniatúry. „So synom som v Mníchove videl na výstave koncepciu z dreva, ktorá bola neidentifikovateľná, ale inšpirovala ma k tvorbe. Vytvoril som Tri rady Eda Vševeda. Prvým dielom bolo „Nikdy nie si sám“, druhým konceptom bolo dielo s názvom „Nikdy sa nevzdávaj“, čo bol suchý strom a na vrchu mal zelený list a posledné dielo bolo „Nezabudni, že si človekom“, kde som chcel odprezentovať, že vieme dať veciam druhú šancu, ako napríklad využiť odpadové drevo na niečo takéto,“ vysvetľuje. J

eho diela, ako napríklad model spaľovne, ktorá premieňa odpad na energiu, slúžia ako učebné pomôcky deťom v škole. 

Počas pandémie vytvoril aj jedno špeciálne dielo, je ním loď, ktorú nazval Nádej. “Loď Nádej má namiesto plachiet rúška, inak je kompletne vyrobená z dreva. Symbolizovala a symbolizuje nádej, že táto pandémia raz skončí a “odpláva” preč,” vysvetlil. 

Práca na dielach z dreva mu zaberá väčšinu voľného času. Ten trávi vo svojej dielni. “Som vďačný mojej manželke, že mi môj časovo náročný koníček toleruje a nechá ma počas voľného času majstrovať v mojej dielni na záhrade,” hovorí o podpore manželky. Okrem ručnej práce z dreva sa nevenuje inému umeniu, dlhé roky bol športovcom. “Zdravie mi už športovať nedovolí a láska k drevu, jeho vôni pri práci, mi dnes robí radosť a verím, že ešte dlho aj bude,” hovorí na záver. 

Michaela Harabišová