Lenka Kubičková je v okolí 60 kilometrov jedinou špecializovanou zdravotnou sestrou na SARS. Vyše 10 rokov pôsobila na KIGM – Klinike infektológie a geografickej medicíny v Bratislave, kde absolvovala aj špeciálny výcvik. Pochádza z Trnovca nad Váhom a pre náš mesačník porozprávala o svojich skúsenostiach, o celoplošnom testovaní, ktoré sa uskutočnilo v novembri a o tom, ako sa vyhnúť nakazeniu vírusom COVID-19.
Čo sa dočítate v tomto rozhovore:
- Ako sa Lenka dostala na infekčnú JIS-ku?
- Prečo sa rozhodla pracovať s vysoko-infekčnými pacientami?
- Ako vyzerá práca pod zemou v špeciálnom SARSOVO-COVIDOVOM pracovisku?
- S akými prípadmi infekčného ochorenia sa Lenka počas svojej práce stretla?
- Kde pôsobí momentálne?
- Ako sa podľa nej najúčinnejšie chrániť proti vírusu COVID-19?
- Čo si myslí o tvrdom lockdowne a plošnom testovaní?
- Dá sa ako zdravotníčka v prvej línii zaočkovať?
Ako 26-ročná nastúpila na Kramáre ako zdravotná sestra na neurologickú kliniku, po druhej materskej odišla pracovať na interné oddelenie, ale nebavilo ju to. Preto sa rozhodla dostať sa na KIGM – Kliniku infektológie a geografickej medicíny v Bratislave.
„Pôvodne som začínala na klasickom oddelení, kde sú hospitalizovaní pacienti s klasickými infekčnými ochoreniami, nosí sa tam klasické chirurgické rúško ako ochrana. Už po dvoch týždňoch som ale začala chodiť na záskok na infekčnú JIS-ku, zaučili ma a nakoniec som úplne prešla na JIS-ku, kde boli vážnejšie, vysoko-infekčné, až smrteľné ochorenia,“ hovorí v úvode rozhovoru.
Má za sebou špeciálny výcvik pod zemou
Na to, aby mohla prejsť robiť zdravotnú sestru na infekčnú JIS-ku musela absolvovať špeciálne SARS-ové školenie a výcvik. Robí sa v špeciálnom SARSOVO-COVIDOVOM pracovisku, ktoré je pod zemou, pod budovou, kde sa nachádza aj infekčné oddelenie.
„Vyzerá to presne ako vo filmoch, mali sme na sebe žltý skafander, ktorý sa nafukuje, vzadu sme mali hadicu, ktorá vám prináša vzduch z kyslíkovej bomby do vrchnej časti. Pre vstup musíte prejsť cez dezinfekciu,“ prezrádza, ako pôsobila v pracovisku pod zemou, kde sa nachádzajú iba vysoko-infekční pacienti. Podobné pracovisko je na Slovensku okrem Bratislavy ešte v Banskej Bystrici, to je ale vojenské. Do týchto zariadení sa dostanú iba ľudia so zácvikom.
Na infekčnej JIS-ke pracovala aj v čase prasacej a vtáčej chrípky. V súčasnosti je infekčné oddelenie určené pre pacientov s COVID-19. Pracovala aj s deťmi, novorodeniatkami, ktoré mali infekčné matky.
„Videla som mnohé prípady, pri ktorých ako zdravotná sestra viem, aký má choroba priebeh, čo tých pacientov čaká. V mnohých prípadoch vieme, že ak to zasiahne určitý orgán, už ich nevieme zachrániť,“ hovorí o ťažkých prípadoch, ktoré zažila počas svojej práce.
V súčasnosti pôsobí na urgente
Na infekčnom oddelení pracovala 10 rokov, odišla kvôli novému vedeniu. Momentálne pôsobí na urgente na Kramároch v Bratislave, v prvej línii, kde sa naďalej stretáva aj s infekčnými pacientmi. Medzi nimi nájdete aj pozitívnych na COVID-19.
„Ako kvalifikovaná sestra môžem nahlásiť ľudí, ktorí nenosia povinné rúško, spravila som tak iba v práci, kde nám na urgente prišli dva prípady a odmietli mať na sebe rúško. My tam trávime 12 hodín v respirátore bez ventilu, na ktorom máme chirurgické rúško a dokážeme fungovať. Zvládnu to aj ľudia, čo si musia nasadiť rúško na určitú dobu, aby chránili seba aj ostatných,“ hovorí o situácii s rúškami.
Ľudia nenosia rúško správne
Práve rúška sú podľa nej veľmi účinnou zbraňou v boji proti infekčným chorobám. Vadí jej však, že ľudia si to neuvedomujú, sťažujú sa a nenosia rúško nasadené poriadne.
„Vidím ľudí, ktorí majú rúško pod nosom, pod bradou. Ak sa stretnete s infekčným človekom, kvapôčky infekcie sa vám dostávajú cez oči, zachytia sa na krku, vy si stiahnete rúško pod bradu, naberiete všetky vírusy a baktérie a nasadíte si ich na ústa a nos. Alebo máte rúško pod nosom a priamo dýchate všetko bez akejkoľvek ochrany,“ vysvetľuje ľuďom.
Rúška, ktoré sa nosia správne, by podľa nej vedeli pomôcť v boji proti vírusu najlepšie. Ďalšou zbraňou je silná imunita. Je mnoho prípadov, kedy sa ľudia žijúci v rovnakej domácnosti nenakazia všetci. „Všetko závisí od toho, akú silnú má človek imunitu. Ak sa chráni, dodržiava opatrenia – rúško, dezinfekcia, odstupy a podporuje imunitu, znižuje možnosť nakazenia,“ dodáva. Odporúča zdravý pohyb, dostatok vitamínov – hlavne vitamín D a C.
COVID-19 nie je obyčajná chrípka
„Nie je to obyčajná chrípka,“ začína. Želala by si, aby ľudia mohli vidieť tie ťažké prípady, plné infekčné oddelenia, kde sú ľudia pripojení na prístroje, aby mohli dýchať.
„Netýka sa to len starých ľudí alebo ľudí s chorobami ako diabetes. Kolegyňa z Ružinova mi spomenula prípad mladého chlapca, ktorý bol zdravý športovec a prišiel s tým, že nevie dýchať. Skončil na prístrojoch,“ hovorí o mýtoch, že vírusom sú ohrození iba starí a chorí ľudia. Takýchto prípadov v poslednej dobe neustále pribúda.
Pomáhala počas prvého plošného testovania
Počas prvého plošného testovania, ktoré sa uskutočnio v novembri, sa prihlásila ako dobrovoľník – zdravotník pomôcť svojej obci. Ako špecializovaná sestra chcela ponúknuť svoje skúsenosti s infekčnými chorobami. Prihlásila sa v čase, keď sa ešte o testovaní nič nevedelo, ani to, či budú zdravotníci, ktorí tam strávia 24 hodín cez víkend, zaplatení.
„Nešla som to robiť pre peniaze, ak by mi išlo o peniaze, nerobila by som zdravotnú sestru. Robím to pre ľudí a pre rovnaký dôvod som sa prihlásila aj na plošné testovanie,“ hovorí o zlých skúsenostiach, kedy ju ľudia obviňovali z toho, že išla na testovanie kvôli prémiám.
„Žiadne peniaze som nedostala a asi ani nedostanem, lebo som netestovala dva víkendy po sebe a ak mi niekto závidí 7 eur na hodinu, tak nech si to ide skúsiť celý deň v skafandri s maskou, štítom, v rukaviciach, bez možnosti ísť na WC mimo obednej a večernej pauzy,“ prihovára sa.
V Trnovci nad Váhom mali dve odberné miesta, ona testovala v kultúrnom dome spolu so starostom obce. Pochvaľuje organizáciu obce, starosta podľa nej zabezpečil všetko na 110 %.
„Mali sme pomôcky od armády, ale samotný starosta zakúpil rukavice, skafandre, dezinfekciu. Všetko, čo bolo potrebné pre ochranu nás aj občanov,“ chváli organizáciu. Otestovali okolo 1 000 občanov. Testovať mala pôvodne iba v sobotu, lebo v nedeľu mala službu na urgente, vymenila si službu s kolegyňou, aby mohla pomáhať aj v nedeľu.
Lockdown alebo plošné testovanie?
Osobne si myslí, že tvrdý lockdown je účinnejší ako plošné testovanie, ale v súčasnej situácii pre Slovensko absolútne nemožný a nepredstaviteľný.
„Počas testovania antigénovými testami sa zachytili vysoko-infekční ľudia. Keď sa robí antigénový test a človek je pozitívny, za 2-3 sekundy vidieť druhú čiarku a test oznámi pozitívny výsledok. Nemyslím si ale, že treba viacero kôl testovania. Lockdown by bol účinnejší, ale u nás nemožný, podnikatelia sú na kolenách,“ vyjadruje sa k testovaniu.
Negatívny test neznamená, že sa nemôžete nakaziť
Ľudia v obci boli disciplinovaní. „Mnohí si však myslia si, že majú negatívny certifikát, tak si môžu žiť život ako ďalej. Príznaky však môžu prísť po piatich, desiatich dňoch, pri infekčných ochoreniach ide niekedy aj o 20 dní,“ upozorňuje, že rúško by mal nosiť každý bez ohľadu na výsledok testovania.
Môže byť pozitívny a nemusí o tom ani vedieť, je mnoho prípadov bezpríznakových nakazených, ktorí chorobu ďalej roznášajú.
Ako zdravotník podstúpila vakcináciu
Situácia v nemocniciach je podľa jej slov alarmujúca, ľudia by si mali uvedomiť vážnosť situácie a dodržiavať pravidlá. Ako zdravotníčka v prvej línii má za sebou očkovanie proti COVID-19. „Dnes som bola ako zdravotník v prvej línii zaočkovaná. Ak príde ďalšie plošné testovanie, rada pomôžem tam, kde treba. Vo svojom živote potrebujem adrenalín a pomoc ľuďom, to je aj dôvod, prečo robím to, čo robím,“ dodáva na záver.
Spracovala: Michaela Harabišová
Foto: archív Lenky a red.
