Lenka Mužilová a jej projekt Poza školu: Výučba v exteriéri má pre deti mnoho benefitov

lenka mužilová poza školu
slovo šaľanov predplatné
Čas čítania: 5 min

Lenka je študentkou učiteľského odboru v predmetoch slovenský a nemecký jazyk na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tento rok končí štúdium a rozhodla sa zapojiť do programu neziskovej organizácie Živica s názvom Sokratov inštitút. V rámci neho vytvorila vlastný projekt „Poza školu“, ktorý by mal mladých učiteľov motivovať k výučbe v exteriéri.

Po osemročnom gymnáziu v Šali si odišla študovať jazyky na univerzitu do Banskej Bystrice. Bola si od začiatku presvedčená, že chceš byť učiteľkou?

 Na gymnáziu som chodila do nemeckej triedy, získali sme na šalianskom gymnáziu nemecké certifikáty, ktoré nám veľmi pomohli a celkovo som mala s nemčinou dobrý vzťah, čo mnoho ľudí povedať nemôže. Preto som sa rozhodla, že pôjdem ďalej študovať jazyky. K nemčine som si dala slovenský jazyk.

Pôvodne som premýšľala aj nad štúdiom tlmočníctva, stále ma to však viac ťahalo k učiteľstvu. Uvedomujem si náročnosť, ale aj dôležitosť tohto povolania. A ani po štúdiu, ktoré momentálne pomaly končím, a učiteľskej praxi v čase pandémie, ma táto predstava práce neprešla, ale práve naopak, som o tom viac presvedčená.


lenka
Lenka na turistike.

Počas štúdia si sa zapojila do viacerých projektov, jeden z nich bol ročný vzdelávací program, ktorý spadá pod Živicu, čo je jeho hlavným cieľom?

Jedna z aktivít, ktoré Živica robí, je aj ročný vzdelávací program Sokratov inštitút. Jeho cieľom je vychovávať mladých sociálnych lídrov. Chcú spájať mladých aktívnych ľudí, ktorí sa prihlásia do ich programu. Ten pozostáva z workshopov, na ktorých sa študenti vzdelávajú, a vlastných projektov, v ktorých ukážu, čo sa naučili.

Ten by mal byť určený pre ich komunitu. Ja som sa ako študentka učiteľstva rozhodla zrealizovať pre študentov mojej fakulty, budúcich učiteľov, projekt s názvom Poza školu.

Ako by si teda opísala tvoj projekt Poza školu?

 Hlavným cieľom môjho projektu je, aby sa študenti, budúci učitelia, viac zaujímali o vyučovanie v exteriéri. Môj projekt sa zameriava práve na túto skupinu. Dala som dokopy učiteľov, ktorí fungujú v oblasti neformálneho a zážitkového vzdelávania a robia rôzne webináre a kurzy o vyučovaní vonku.


Deti pri vyučovaní vonku.

Plán o organizovaní kurzov u nás na škole bol prerušený pandémiou, ale našli sme iné spôsoby. Hlavnou myšlienkou projektu je, aby si vzdelávanie v exteriéri študenti vyskúšali, aby získali skúsenosť, šírili ju medzi svojich spolužiakov a mohli ju neskôr použiť pri svojej praxi alebo práci.

V súčasnosti sme kvôli pandémii projekt nezastavili, ale budeme fungovať prostredníctvom webinárov a zadaní, ktoré budú študenti vykonávať v exteriéri buď sami, alebo s pomocou rodiny či mladších súrodencov. Ako sa situácia a pokračovanie projektu vyvinie po webinároch, si kvôli nestálej pandemickej situácii netrúfam predpovedať, verím však, že na každý problém existuje riešenie.

Prečo si sa rozhodla zrovna pre projekt, ktorý bude podporovať učenie vonku?

Ako učiteľka a milovníčka prírody, ku ktorej ma viedli moji rodičia od malička, som chcela vytvoriť projekt, ktorý by vytiahol deti a učiteľov von. Vždy som závidela ľuďom, ktorí pracujú vonku, že nemusia 8 hodín denne sedieť vo vnútri v kancelárii a potom prísť domov a premýšľať nad myšlienkou „ešte by som sa mal ísť prejsť, lebo dnes som bol len vo vnútri“.

Ďalším dôvodom boli výhody a benefity vzdelávania v exteriéri, o ktorých sa málo hovorí. Na Slovensku máme viacero projektov, ktoré sa zameriavajú na vyučovanie vonku, mnohé z nich má práve Živica, napríklad – Hurá von, Zelená škola, Záhrada, ktorá učí.


Kreslenie prírodnými cestami.

Všetky tieto projekty sú ale zamerané na už existujúce školy, na pedagógov, ktorí už učia nejaký ten rok a na rodičov detí. Ja som chcela priniesť túto tému viac študentom – budúcim učiteľom.

Keďže sama som tento odbor študovala a ešte študujem, viem, že sa počas štúdia o neformálnom vzdelávaní, zážitkovom vzdelávaní a alternatívnych postupoch pri vzdelávaní veľa neučí, nehovorí a už vôbec to nie je súčasťou praxe, aby si to študenti vyskúšali.

Hovoríš o benefitoch vzdelávania vonku, aké sú to?

V prvom rade by som bola rada, ak by si na základe takýchto projektov ľudia uvedomili, že vzdelávanie nepatrí iba do školských tried, že vzdelávanie nemusí prebiehať iba klasickou formou, že učiť sa dá aj hravo a na čerstvom vzduchu. A že zážitková forma vzdelávania nie je o tom, že deti sa hrajú a nič sa neučia

Medzi benefity vzdelávania v exteriéri patrí napríklad to, že deti to vonku baví viac ako v triede, mení sa prostredie. Čím viac podnetov dieťa dostáva, tým väčšia zábava to preňho je. Čím väčšia zábava to je, tým vzniká u detí väčší záujem. Záujem je základom pozornosti a sústredenia, ktoré podporujú zlepšovanie vzdelávacích výsledkov.

Pobyt vonku podporuje zdravie dieťaťa, posilňuje imunitný systém, zeleň znižuje stres. A toto je len zopár benefitov.

Príroda je prirodzeným prostredím pre vzdelávanie a deťom zvyšuje koncentráciu. Ak by mali deti denne jednu hodinu vonku, zvýši sa ich koncentrácia nielen na hodine, ktorú mali vonku, ale aj hodinách po. Zmierňuje sa u detí agresivita a zlepšuje sa správanie.

Koľko hodín vonku a v akých ročných obdobiach by tieto hodiny vonku mohli byť?

 Vyučovanie vonku je súčasťou vzdelávacieho systému aj v súčasnosti, deti chodia na telesnú výchovu von, keď je pekne, občas ich učitelia zoberú von aj na predmety ako etika či náboženstvo.

Vzdelávanie vonku ale nemusí byť iba na jar či jeseň, niektoré aktivity sa dajú robiť s deťmi iba, keď je sneh a mrzne. V zime im pobyt vonku chýba najviac, sedia v škole, potom doma za úlohami, za počítačom, televíziou. Jedna, dve hodiny týždenne vonku im prospeje.

Čo sa týka predmetov. Ja učím slovenský a nemecký jazyk, práve pri takýchto predmetoch alebo, napríklad pri matematike, si učitelia ani rodičia nevedia predstaviť vzdelávanie vonku, vzdelávanie zážitkovou formou. Ale dá sa to, dá to pri všetkých predmetoch, nie na každej hodine, ale dať deťom zopár zážitkových hodín, kde sa niečo reálne naučia.

Vieš uviesť príklad aktivít k tvojim predmetom? K slovenskému a nemeckému jazyku?

 Ako príklad pre aktivitu vonku spojenú so slovenským jazykom uvediem aktivitu pre prváčikov, ktorí sa učia písať. Na kamienky sa napíšu veľké tlačené aj písané písmená abecedy (ak to deti už dokážu, môžu ich napísať oni), rozhádžu sa po školskom dvore a deti ich hľadajú a musia buď pospájať správnu písanú formu s tlačenou alebo zoradiť písmená do správneho poradia. Napokon z nich môžu skladať aj slová. Učia sa zábavnou formou a sú vonku.

Prostredníctvom prírody, okolia a prostredia, v ktorom je škola zasadená, sa dajú vonku jednoducho precvičovať napríklad aj synonymá či antonymá. A to nie len v slovenčine, ale aj v cudzích jazykoch. Môžete si pripraviť papieriky s páskou, kde budú napísané cudzie slová, ktoré pomenúvajú predmety vonku a každé dieťa nalepí svoj papier na danú vec. Následne deti môžu tvoriť vety či celé príbehy.

Zlepšuje sa ich slovná zásoba a vďaka zážitku si cudzie slová zapamätajú lepšie. Zopár aktivít, ktoré môžu skúsiť s deťmi aj ich rodičia som preto spísala pre vašich čitateľov. Nebojte sa však inšpirovať aj na internete, odporúčam vám napríklad webovú stránku Hurá von či českých kolegov Učíme se venku.


Slnečná sústava z kamienkov.

AKTIVITY PRE VZDELÁVANIE VONKU:

 

Slnečná sústava

Vonku nájdite kamene, ktoré poslúžia ako planéty. Zistite, ako jednotlivé planéty vyzerajú a dotvorte pokúste sa nájsť kamienky, ktoré dotvoríte vodovými farbami. Na záver z nich nezabudnite vyskladať celú slnečnú sústavu. Naučte sa, čím sú jednotlivé planéty charakteristické, ako sa volajú v slovenčine či v angličtine.

Kreatívne písanie
Príroda ponúka množstvo materiálov, ktoré sa dajú využiť v rôznych aktivitách. Využite prírodniny, napr. mach, trávu, listy, konáriky, kamienky, piesok, štrk a i. napr. k stavbe ľudského tela a učeniu sa ľudských orgánov a sústav, k písaniu rímskych číslic, portrétu (alebo karikatúry) či jednoducho obrázka, ktoré následne môžete využiť k umeleckému opisu či storytellingu v slovenčine či angličtine.

Zdroj: Učíme se venku

 Aké sú tvoje plánky po škole? Budeš učiť tu v Šali?

 Pôvodný plán bol, že áno, čoraz viac ma to však ťahá na sever Slovenska, k horám. Od septembra pravdepodobne nastupujem do Teach for Slovakia, kde sa združujú mladí ľudia a učitelia s víziou pomôcť slovenskému školstvu, ktorí sa snažia, aby všetky deti mali vo vzdelávaní rovnakú štartovaciu čiaru.

Myslím si, že práve teraz, keď sa deti po pandémii vrátili do škôl, bude dôležité preniesť časť výučby von, na čerstvý vzduch, aby sa deťom posilňovala imunita, aby nesedeli v zadýchanej triede celý deň. Dúfam, že sa mi podarí priniesť cez mladých ľudí do škôl takéto vzdelávanie a aktivity.

(mh)
foto: archív Lenky a archív Hurá von

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *