Lucia Barcziová je mladá študentka pochádzajúca z Tešedíkova. Vyštudovala Gymnázium Juraja Fándlyho v Šali a momentálne začala študovať na vysokej škole. Iba 20-ročná Lucia sa venuje zaujímavej záľube, háčkovaniu. Činnosť, ktorú dnes vidieť už iba u starších ročníkov, sa jej zapáčila natoľko, že sa rozhodla pomocou háčkovania vyrábať hračky. Ručne robené do posledného detailu.
Väčšina dievčat v tvojom veku má iné záľuby, ako sa mladé dievča ako ty dostalo k háčkovaniu?
Už od malička som bola kreatívne dieťa, stále som niečo tvorila, vyrábala, kreslila. Neskôr som začala maľovať. Baví ma to, je to pre mňa taký únik, vždy nad tým strávim viac času, lebo mám rada, keď je výsledný efekt naozaj dokonalý, tak ako som si ho predstavila. Okrem háčkovania viem aj vyšívať. Som samouk, naučila som sa to z internetu. Viem, že dnes je to pri mladých dievčatách rarita.
Sledovala som na sociálnych sieťach ako je Pinterest alebo YouTube, ako vyrábali háčkované hračky. Chcela som vedieť, či by som to dokázala aj ja, tak som skúsila a celkom to vyšlo. Je to naozaj piplačka, každý kúsok a detail spraviť tak, aby to vyzeralo dobre, na začiatku som išla podľa návodov na internete a vyrobila som bábiku so všetkým, s vlasmi, oblečením, topánkami. Všetko bolo uháčkované. Zapáčilo sa mi to, tak som skúšala ďalej a hľadala nové motívy. Teraz už skúšam vyrábať aj z hlavy podľa mňa. Uvidím časom, ako na tom budem. Ale svoj voľný čas rada venujem tvorivej činnosti, nie je to o tom, že celý deň háčkujem alebo čo, je to len moje hobby, viac času venujem napríklad maľovaniu a podobne.
Výroba takýchto hračiek určite nie je jednoduchá, ako vyzerá proces výroby a ako dlho trvá?
Čas sa nedá presne určiť, lebo to záleží od viacerých faktorov. Ako veľmi je komplikovaná daná hračka, ktorú idem vyrobiť, koľko má prvkov, či má oblečenie, drobné časti. A samozrejme, je to o tom, koľko mám voľného času na výrobu. Proces začína hľadaním inšpirácie, prezeraním rôznych návodov, a potom musím hračku uháčkovať po častiach, následne ich vypchám materiálom a zošijem. Ako posledné sa venujem detailom, ako sú napríklad očká a oblečenie.
Kreativita ti nechýba, premýšľala si niekedy nad školou s umeleckým zameraním?
Veľmi dlho, stále som ale nevedela, čo chcem v živote robiť. Vždy som bola taká premenlivá a nerozhodná v tomto, pretože ma bavilo veľmi veľa vecí, vtedy je naozaj ťažké rozhodnúť sa. Na gymnázium som išla aj z tohto dôvodu, nebola som ešte rozhodnutá, čo so mnou bude. Myslela som, že na škole sa za štyri roky rozhodnem, ale nie, haha.
Zrazu prišiel posledný rok a ja som si musela podať prihlášky na vysokú školu. Nevedela som kam, premýšľala som nad umeleckým smerom, potom niečo s tým spoločné, čiže bytový dizajn alebo marketing, našiel sa aj pravý opak kreativity, a to Ekonomická univerzita v Bratislave. Nakoniec som sa po dlhom premýšľaní odhodlala ísť na prijímačky, bola som na prijímačkách na všetkých školách, ale vybrala som si marketing, vedela som približne, čo ma tam čaká, už samotné prijímačky boli o kreativite, tak som do toho išla. Uvidím, či to bolo dobré rozhodnutie.
Háčkované hračky sa začínajú dosť rozširovať, mamičky si ich obľúbili, premýšľala si nad tým, že by si ich začala predávať?
Rozmýšľala som nad tým, to áno, dokonca ma v tom aj podporujú moji blízki, nech to skúsim. Neviem však či by som na to mala toľko času. Nechcela by som, aby niekto musel čakať príliš dlho na svoju vysnívanú hračku. Ale uvidím, neviem čo prinesie čas, ak bude záujem, tak by som sa možno nechala prehovoriť a zopár kusov na objednávku vyrobila.
Autor: Michaela Harabišová
Foto: Dávid Barczi