Miloslav Kollár a jeho cesta z Kanárskych ostrovov počas pandémie

miloslav kollár na kanasrkych ostrovoch počas pandémie
Čas čítania: 5 min

Dobrodružná cesta do štátnej karantény

Šalianskeho hudobníka a majiteľa Čajovne na konci vesmíru pozná snáď každý Šaľan. Cestuje hrať svoju hudbu nielen po Slovensku, ale aj do ulíc zahraničných miest. Takýto hudobný výlet absolvoval aj v polovici februára, kedy prijal pozvanie od priateľov, ktorí žijú na Kanárskych ostrovoch. Cesta domov však už nebola taká ľahká a príchod na Slovensko ukončila štátna karanténa. O svojej ceste v čase pandémie nám porozprával niečo viac.

Čo sa dočítate:

  • Čo robil šaliansky hudobník na španielskom ostrove?
  • Aká bola situácia s koronavírusom na Kanárskych ostrovoch?
  • Ako vyzerala jeho cesta na Slovensko?
  • Kde skončil v štátnej karanténe a aké to tam prežíval?
  • Aké plány má na leto?

„Kamaráti ma tam volali už 5 rokov,“ začal svoj príbeh o tom, ako išiel na Kanárske ostrovy. To ešte netušil, ako sa mu skomplikuje cesta domov. Na ostrove La Palma bol ubytovaný v dome u svojich priateľov, užíval si more a tvoril hudbu.

„Bol som si zahrať na plážach, ale výlet skončil nepredvídateľne. Odchádzal som v polovici februára, u nás sa vtedy riešili voľby a koronavírus nebol ešte strašiakom, takže okrem zopár ľudí na letiskách s rúškami na tvárach, to bolo v poriadku. Letel som na malý ostrov obklopený morom a oceánom, takže som sa nebál,“ hovorí o svojom výlete.


hudobnici
Miloslav spolu s priateľmi hrali pre ľudí v uliciach.

Zrušený let a celoplošný lockdown

Situácia ale krátko po prílete nabrala rýchly spád a z celej Európy sa začali ozývať počty nakazených a mŕtvych. Španielsko na tom bolo veľmi zle. „Moji priatelia mali odlet 6. marca, tí ešte v rámci možností odleteli celkom bez problémov, môj let na 16. marca bol ale zrušený. Sledoval som na internete správy o tom, ako na Slovensku zatvárajú školy a podniky. Tri dni pred mojim odletom už bola situácia úplne iná, všetko sa zatváralo a ja som z lesa na malom ostrove so slabou WI-FI komunikoval s ľuďmi z domova,“ spomína.

Ako on sám opisuje, nebál sa, bol na malom ostrove, kde si jeho priatelia pestovali ovocie a zeleninu obklopení prírodou. „V prípade svetovej katastrofy som bol na celkom fajn mieste, dalo by sa tu prežiť,“ priznáva so smiechom. Po pár dňoch sa mu ozval kamarát Čech, ktorý robil animátora na Filipínach, že sa dostal do Viedne, vraj vládny špeciál. A tak začal zisťovať informácie o tom, či aj Slovákov zo zahraničia rieši Ministerstvo zahraničných vecí.


hudobník miloslav kollár


Let vládnym špeciálom

Po napísaní emailu mu prišla odpoveď, že z Madridu, kam sa má dostať letecky sám, je plánovaný odvoz Slovákov autobusom. „Madrid mal v tej dobe denne veľký počet úmrtí a situácia tam bola kritická. Predstavil som si ešte cestu 48-hodín autobusom s ľuďmi, takže som mal rešpekt a rozhodol som sa, že na ostrove ešte pobudnem,“ hovorí ďalej.

Karanténa bola na ostrove prísna, zákaz navštevovať pláže a úplný zákaz vychádzania s výnimkou nákupu potravín alebo liekov. Na všetko ostatné bol potrebný papier s povolením. V aute sa mohli viezť najviac dvaja ľudia.

„Sledoval som situáciu doma a videl, že je to u nás napriek zatvoreným obchodom a prevádzkam voľnejšie ako na ostrove, zároveň mala moja mama autonehodu, a tak som sa chcel dostať domov. Skúšal som šťastie ďalej a prišla mi výzva z ministerstva, že chystajú let domov s tým, že si zaplatím všetky náklady, náklady boli 800 eur, čo je dosť veľká suma,“ spomína na nemilú správu.

Na druhý deň prišiel ďalší email, že vybavili iné lietadlo a let bude stáť 420 eur. Lietadlo malo odlietať z iného ostrova. „Povedal som si, že idem domov. Zbalil som sa, kamarát ma zobral autom k inému autu, ktoré sa mu nepodarilo naštartovať, a tak som sa dobrodružne musel dostať na autobusovú zastávku, odkiaľ mi mal ísť autobus do prístavu. Z horskej dediny som sa dostal do väčšej dediny, odtiaľ do mestečka, a potom do hlavného mesta do prístavu, odkiaľ mi mal ísť trajekt na ostrov, z ktorého som mal odletieť domov,“ hovorí o dobrodružnej ceste.


millo kollár


Zastavila ho ako turistu polícia

Cestou do prístavu si chcel kúpiť drobné občerstvenie, zastavila ho polícia, pretože bol turista. Mesto bolo podľa jeho slov prázdne, a to sa tam pár dní pred uzavretím konal festival, kde boli tisíce ľudí. Policajti mu nakázali čakať na trajekt priamo v prístave, bol večer a trajekt mal odchod ráno o 4.00 hod.

„Celú noc som nespal, trajekt bol obrovský, plný reštaurácií a ja som bol na celej palube sám, okrem dvoch kamiónov dolu. Dospal som niečo na gauči a dostal sa na Tenerife, kde som smeroval na letisko. Jediný let, ktorý letel z tohto obrovského letiska v ten deň, bol náš. Bola tam skupinka Slovákov, medzi nimi aj nejakí Česi a Rakúšania. Bolo obmedzené množstvo batožiny, ako hudobník som písal, že mám so sebou husle, nakoniec mi ich dovolili zobrať. Bolo to liberálnejšie ako to vyzeralo,“ spomína.

Letušky oblečené v ochranných oblekoch všetkým merali teplotu, let bol však podľa jeho slov príjemný. „Ak bežne letíte za pár eur viete, že je tam menej miesta na nohy ako v autobuse, v tomto prípade sme mali miesta o niečo viac, sedenie bolo pohodlné a pilot bol vynikajúci. Mali sme jedno medzipristátie, kde sme nabrali ľudí a vystúpili až v Bratislave,“ letisko bolo v tom čase už zatvorené, prílet mal povolený iba vládny špeciál.

Prísna štátna karanténa

Namiesto očakávanej štátnej karantény v Gabčíkove či v Piešťanoch, bola celá posádka lietadla prevezená autobusom do Spišskej Novej Vsi. Po príchode boli rozdelení po dvoch do izieb. „Pôvodne to vyzeralo, že budem sám, čo som aj očakával, keďže sme sa mali izolovať, rodiny boli v apartmánoch. Nakoniec sme museli byť vo dvojici, ja som ale cez priateľov z La Palmy poznal jedného chalana, s ktorým sme sa nakoniec dali na izbu,“ hovorí Miloslav. Mnohí sa sťažovali na podmienky v štátnej karanténe, situácia v Spišskej bola vraj veľmi dobrá. „Izba aj kúpeľňa čistá, vymaľovaná, boli sme veľmi spokojní.“


štátna karanténa


Z izby sa nemohlo vychádzať, trikrát za deň im zaklopali na dvere a na stoličke nechali jedlo. „Mali sme raňajky, obed a večeru, väčšinou samé mäso, čo bolo zaujímavé, keďže som sa na Kanárskych stravoval už skoro vegánsky. Stálo nás to 13 eur na deň,“ hovorí o strave, ktorá im vraj chutila.

Po štyroch dňoch ich prišli testovať, spravili im výtery z úst, z nosa a o tri dni mali mať výsledky.

„Na Veľkú noc bolo vyhlásené, že sa nebude môcť cestovať medzi okresmi, bol utorok ráno a my sme ešte nemali výsledky, našťastie prišli na obed, všetky negatívne, tak som zavolal bratovi, ktorý po mňa prišiel a zobral ma domov, kde som strávil zbytok karantény,“ spomína na situáciu.

Zachovanie kultúry v našom meste

Miloslav je majiteľ miestnej čajovne, ktorá je Šaľanmi veľmi obľúbená, ako hudobník tam organizuje pravidelne rôzne kultúrne podujatia. Pýtali sme sa ho, ako vidí hranie v zahraničí ako pouličný hudobník tento rok.

„Neviem, či niekam budem cestovať, cez leto určite nie, festivaly sú zrušené, no chcel by som to využiť na to, že budem organizovať kultúrne podujatia s menším počtom divákov v čajovni a v priľahlom parku Slniečko. Viem, že väčšina akcií je zrušená, a tak je mojim plánom priniesť kúsok kultúry do Šale, verím, že sa mi to podarí, že sa ľudia spoja a budú si viac vážiť aj umelcov, aj ostatných okolo seba,“ hovorí o plánoch na leto.


čajový piknik
V parku pri čajovni sa konajú koncerty.

Zorganizoval už niekoľko čajovách piknikov. Najbližšie majú Šaľania možnosť zabaviť sa v parku Slniečko na akcii Čajový pikni vol. III., ktorá sa uskutoční v nedeľu 19. 7. 2020 o 16.00 hod. Tešiť sa môžete na hudobníkov, detské hry a kvalitný čaj a odbrú atmosféru. Novinkou v čajovni je aj čapované pivko.


čajový piknik vol 3


Po príchode sa pustil do rekonštrukcie čajovne. Nové priestory už robia radosť všetkým, ktorú ju navštívili.


prerábka čajovne


Na záver zhodnotil, že situácia na Slovensku je veľmi dobrá a že je rád, že ľudia spolupracovali, nosili a nosia rúška. A keďže je známy aj tým, že vytvára rôzne veršíky, jeden, ktorý sa hodí na súčasnú situáciu, povedal na záver rozhovoru aj nám: „Na skutočný život treba zodpovednosť veľkú, obetovať kúsok seba v prospech blaha celku.“

Sprac: Michaela Harabišová

foto: archív Miloslava

Zanechajte komentár

avatar
  Odber  
Upozornite ma na