Mladá 24-ročná autorka zo Šale, Nina Protušová, vydáva svoju druhú knihu s názvom Mira. Po svojom knižnom debute, ktorý vydala ako 19-ročná, prináša svojim fanúšikom a čitateľom novinku, ktorá je podľa jej slov osobnejším dielom. Vyspovedali sme ju, aby sme zistili ako ovplyvnila Čierna schránka proces tvorby novej knihy a jej vydanie alebo aj to, prečo sa mladá autorka rozhodla zmeniť žáner.
Čo sa dočítate v rozhovore:
- Dôvod, prečo začala mladá autorka písať už ako 15-ročná.
- Čomu sa venuje pracovne a prečo nechce mať písanie ako zamestnanie?
- Ako vnímala proces vydávania druhej knihy?
- O čom je knižná novinka Mira?
- Aký pôvod má zaujímavá kreslená obálka?
- Prečo sa natiahol proces vydávania a ako knihu pokrstila?
- Ako môžete vyhrať podpísanú knižnú novinku?
Písať si začala na strednej škole, kde si sa zúčastňovala mnohých literárnych súťaží, čo ťa k tomu viedlo?
Knihy som vždy milovala. Veľa som čítala a v puberte som natrafila na veľký boom s fantasy literatúrou, ktorá začala byť v tom čase dosť populárna. Všade samí upíry, vlkodlaci, padlí anjeli a veď to poznáte. Roztrhlo sa vrece s takýmito knihami a ja som ich začala čítať, časom mi ale prišlo, že sú všetky na jedno kopyto, vychádzali stále nové a nové a už ma to nebavilo. To bol dôvod, prečo som sa rozhodla napísať si vlastný fantasy príbeh, ale trošku iný, ako sme boli zvyknutí čítať.
Mala som 15 rokov, keď som začala písať Čiernu schránku a mal to byť len príbeh pre mňa a moje najlepšie kamarátky. V tej chvíli som ani len netušila, že raz vyjde ako kniha pre širokú verejnosť. Keď som ju dopísala, rozhodla som sa, že ju skúsim poslať do nejakej súťaže, aby som dostala na moju prácu spätnú väzbu.
V súťaži Mám talent sa porotcom zapáčila natoľko, že som dostala možnosť spolupráce s vydavateľstvom Ikar, čo bol pre mňa splnený sen.
Knihu si teda písala počas strednej a vydala ju pred nástupom na vysokú školu. Väčšina ľudí bude tipovať, že si sa rozhodla pre štúdium žurnalistiky alebo podobného odboru, ktorý sa venuje písaniu, ty si ale paradoxne nastúpila na STU v Bratislave, kde študuješ dizajn. Prečo si sa rozhodla ísť touto cestou?
Bola som človek, ktorý sa nevedel dlhé obdobie rozhodnúť, na akú školu by chcel ísť a čo chce v živote robiť. Bola som kreatívna, rada som vyrábala veci a vedela som, že chcem robiť niečo spojené s kreatívnou prácou. Písanie je, samozrejme, veľmi kreatívna práca, bála som sa však, že ak to bude moje zamestnanie, prestane ma to baviť a budem to brať ako povinnosť.
Hľadala som odbor a našla som, že na STU sa dá študovať aj dizajn, pozrela som sa, čo musím vedieť na prijímačky, čo bude obsahovať moje štúdium a bolo rozhodnuté. Momentálne už pracujem aj v odbore – v grafickom štúdiu. Rozhodnutie neľutujem, tento rok končím, a tak okrem Miry v máji vyšla na svetlo sveta aj moja diplomová práca.
Kedy si stihla napísať knihu popri štúdiu na vysokej škole, tvorbe projektov a práci v grafickom štúdiu?
Posledných šesť rokov som nespala, haha. Smejem sa, ale je to tak, väčšinu času som trávila v škole, potom vyrábaním kusov nábytku a iných vecí a v noci som písala. Cez deň mi to nejde, potrebujem tmu, najviac som toho vždy napísala v čase od polnoci do 3.00 hod. ráno pri lampičke alebo sviečke. Vtedy sa mi dobre píše.
Neskôr, keď som začala pracovať, tak mi zákazky do práce brali ďalší čas a ten spánok bol naozaj veľmi biedny, ale práca ma baví, je to pre mňa únik, to isté písanie, takže sa nesťažujem.
Miru vydávaš už so skúsenosťami, ako ti pomohol fakt, že si už v mladom veku prešla procesom vydávania knihy?
Veľmi mi to pomohlo. Mala som 19 a bola som naivná, tešila som sa z vydania knihy, nerobila som si poriadne promo, lebo som si myslela, že mi ho spraví vydavateľstvo a kniha sa „sama predá“. Prvé kritiky som niesla veľmi ťažko, dnes sa na to pozerám ako na dobrú skúsenosť.
Vyčítali mi, že som ako slovenská autorka zasadila príbeh do Londýna a dala postavám cudzojazyčné mená. Mira je iná, odohráva sa na Slovensku, so slovenskými menami, je uchopiteľnejšia pre každého čitateľa, ktorý ju začne čítať. Je omnoho viac osobnejšia, dala som do nej kus seba. Mira má dokonca aj kocúra, tak ako ja. Zamerala som sa viac na vzťahy medzi postavami, na ich dialógy, ktoré vraj boli v Čiernej schránke slabšou stránkou.
Veľa ľudí očakávalo pokračovanie Čiernej schránky, je teda Mira fantasy pokračovaním o lucídnom snívaní alebo je to úplne niečo nové? Do akého žánru by si ju zaradila a načo sa môžu čitatelia tešiť?
Pokračovanie Čiernej schránky som začala písať, ale zostalo v šuplíku. Menila som prostredie, svoj život, nastúpila na vysokú školu, stretla nových ľudí a mala potrebu napísať niečo nové, pretože ja sama som sa zmenila.
A tak prišla Mira, z ničoho nič. Tentokrát nejde o fantasy, tajomna som sa ale vzdať nechcela, a preto môžem prezradiť, že v knihe na čitateľa čaká veľa záhad a tajomstiev, ktoré vytvorili príjemné napätie a gradáciu deja. Je pre mňa ťažké zaradiť knihu žánrovo, ale ak by som mala okrem nálepky literatúra pre mladých – Deti a mládež, onálepkovať knihu aj žánrom, asi by to bol triler, práve kvôli všetkým záhadám a tajomstvám. Ja sama som vždy rada čítala detektívky a trilery, takže to na mne asi nechalo nejaké následky.
Hlavná postava Mira prežije nebezpečnú nehodu, ktorá sa stala za zvláštnych okolností a nič si z nej nepamätá, žije svoj život mladého dievčaťa, ktoré sa odsťahovalo z domu, neprijali ju na vysokú školu, pracuje v kaviarni a pomaly zisťuje, že jej nehoda nebola úplnou náhodou.
Zmeska tajomstiev, záhad sa nesie celou knihou, malou záhadou bude pre čitateľa aj samotné meno hlavnej postavy, všetko sa ale dozvedia v pravý čas. Snažila som sa do knihy vsunúť aj vtipné momenty, editorka povedala, že sa občas zasmiala a odľahčilo to napätie, tak verím, že môj humor pochopia aj ostatní.
Obálka sa taktiež nesie v inom duchu, kto ju mal na starosti a prečo práve takáto obálka?
Chcela som niečo jednoduché, farebné a nakreslené, dostala som od vydavateľstva kontakt na umelkyňu Barboru Brandysovú a tá vytvorila podľa mojich predstáv túto obálku.
Môžeme tam vidieť moje dve obľúbené farby – smaragdovo zelenú a horčicovo žltú, ktoré sú na obálke najvýraznejšie. Mira drží snehovú guľu, ktorá je rozbitá, aj to má svoj dôvod a je to súčasť záhad v knihe, preto vám ho neprezradím.
Mira vyšla 15. mája, pôvodný dátum vydania bol v marci, malo omeškanie svoj dôvod?
Proces sa trošku natiahol, pôvodný plán vydania bol marec, celý marketing som si postavila na tom, aby mi to pekne vyšlo. Založila som si aj Instagram, kde ma môžete sledovať a zisťovať tak novinky o mne a mojej tvorbe, nájdete ma tam pod menom nina_protusova.
Nový termín vydania bol 15. máj. Bola som sa pozrieť aj v niekoľkých kníhkupectvách, v jednom som dokonca dostala možnosť ako autorka niekoľko kusov podpísať. Termín sa posúval aj kvôli tomu, že Mira sa stala súčasťou knižného kompasu, z čoho mám neuveriteľnú radosť. Verím, že každý, kto si Miru prečíta, si v nej niečo nájde, nenechá sa odradiť nálepkou literatúra pre mladých, pretože si myslím, že si ju môže prečítať aj starší čitateľ a bola by som rada, ak by to tak bolo a kniha zaujala čo najviac ľudí.
Krstilo sa tematicky
Krst sa konal v Kráľovej nad Váhom 24. 5. 2019. Krstnou mamou bola moja kamarátka a dlhoročná spolubývajúca Lenka.
Neobyčajne som sa rozhodla knihu pokrstiť troma ingredienciami – smaragdovými kamienkami, nastrihanými kúskami prvej verzie rukopisu a striebornými crepinami z rozbitej vianočnej gule, ktorú v ruke drží aj Mira na obálke.
V aktuálnom čísle Slova Šaľanov prebieha súťaž o knižku Mira, zapojte sa aj vy a vyhrajte podpísanú knihu. Súťažná otázka znie: Naše občianskej združenie už 17 rokov organizuje súťaž fantastických poviedok. Ako sa táto súťaž dnes volá? Uveďte celý názov literárnej súťaže a zašlite nám ho spolu s vašimi kontaktnými údajmi na mail: slovo@slovosalanov.sk
Autor: Michaela Harabišová
Foto: Archív NP, Michaela Harabišová
2 Comments on “Mladá Šalianka Nina Protušová vydáva svoju druhú knihu”