Nebojme sa učiť o odpade od najlepších: Príkladom je Rakúsko

Rakúsko
Čas čítania: 3 min

Rakúsko nie je len krajinou s nádhernou prírodou či obdivuhodným kultúrnym dedičstvom. Náš západný sused sa vďaka dlhodobému hospodárskemu rastu postupom rokov prebojoval medzi najvýkonnejšie ekonomiky Európskej únie s viac ako 50 000 eurami HDP na obyvateľa. Čerešničkou na torte je každoročné vysoké umiestnenie Viedne v hodnotení najlepších miest na život. Podľa magazínu The Economist tomuto rebríčku v ostatných rokoch kraľuje práve rakúska metropola.

Prestížny rebríček zohľadňuje viacero faktorov, počnúc vzdelávaním cez zdravotnú starostlivosť, kvalitu mestskej hromadnej dopravy až po stav životného prostredia. Ako je známe, zvlášť v otázke ekologického životného štýlu si Viedenčania mimoriadne potrpia na to, aby svojím správaním nezaťažovali prírodu viac, ako je nevyhnutné. Tento prístup si rokmi osvojili všetci obyvatelia Rakúska.

Rakúšania sú v odpadoch machri, my sme zaspali dobu

Významnú rolu hrá u Rakúšanov ich postoj k odpadu. Slováci a Slovenky od otvorenia hraníc v roku 1989 s úžasom obdivujú čistotu a poriadok v rakúskych obciach, ale aj dokonalý systém triedenia odpadu. A práve ten je základom modelu, ktorým sa môže Rakúsko skutočne pýšiť.

Zjednodušene by sme ho mohli vyjadriť v jednej vete: „To, čo sa dá zrecyklovať, zrecyklujme a zvyšok premeňme na elektrinu a teplo.“ Tejto filozofie, odpozeranej zo škandinávskych krajín, sa Rakúšania systematicky držia desiatky rokov. Aj vďaka tomu sa môžu pýšiť obdivuhodnými štatistikami – 60 percent odpadu recyklujú a 40 percent premenia na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

smetné koše v rakusku

Takýchto zariadení s osvedčenou technológiou roštových kotlov je v celom Rakúsku 11. Po krajine sú rozmiestnené tak, aby sa zbytočne nemrhalo pohonnými hmotami odpadárskych nákladných áut, k čomu pomáha aj sofistikovaná sieť prekládkových staníc. Len samotná Viedeň disponuje až štyrmi zariadeniami ZEVO, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti obytných zón.

Ako je na tom Slovensko?

Veľmi zle. Podľa posledných štatistík u nás stále dominuje škodlivé skládkovanie s 55 percentami. Recyklujeme iba 34 percent a zvyšných 11 percent premieňame na elektrinu a teplo v ZEVO Košice a ZEVO Bratislava. Možno sa pýtate, prečo sa v rakúskych štatistikách nenachádza skládkovanie? Odpoveď je jednoduchá: Rakúsko až na nevyhnutné výnimky skládkovanie zakázalo v roku 1996.

Môže byť Šaľa ako Viedeň?

Buďme úprimní. Nielen Šaľa, ale aj Slovensko zaostáva za Rakúskom hádam vo všetkom. Teda s výnimkou lyžovania, kde vynikajúca Petra Vlhová momentálne dominuje nad celou ženskou rakúskou reprezentáciou. No minimálne v otázke odpadov sa vieme k Rakúsku už v priebehu niekoľkých rokov priblížiť.

Obyvatelia šalianskeho okresu už niekoľko mesiacov registrujú projekt Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE), ktoré by malo do roku 2025 vyrásť v okolí Šale. Ide o zariadenie schopné zužitkovať všetok prijatý odpad. Ten sa v centre cirkulárnej ekonomiky dotriedi a pošle k výrobcom, ktorí ho zrecyklujú, teda vyrobia z neho nové výrobky podľa princípov cirkulárnej ekonomiky. Nerecyklovateľný odpad sa premení na elektrinu a teplo v spomínanom zariadení ZEVO, ktoré bude súčasťou centra cirkulárnej ekonomiky.

projekt centra cirkulárnej ekonomiky
Projekt Centra cirkulárnej ekonomiky v Šali

Takže, čo treba na to, aby sa Šaľa posunula na úroveň vyspelých európskych miest, ako je Viedeň? Netreba nanovo vymýšľať koleso. Stačí sa inšpirovať tými, ktorí sú pred nami.

Dva inšpiratívne príklady z Viedne:

ZEVO Spittelau

ZEVO Spittelau Viedeň
Fasádu objektu dizajnoval slávny architekt Frie­dens­reich Hundertwasser, známy svojím ekologickým zmýšľaním. Zariadenie stojí v širšom centre mesta – približne 30 minút chôdze od Stephansdomu. Z odpadu, ktorý sa v Spittelau spracuje, sa v zimnom období vykúri 60 000 viedenských domácností.

ZEVO Pfaffenau

ZEVO Pfaffenau Viedeň
Zariadenie patrí k najnovšej generácii prevádzok, čo dokresľuje aj jeho futuristický dizajn. Vo Pfaffenau sa s odpadom od prvého momentu nakladá ako s cennou surovinou. Vďaka tomu ZEVO poskytuje čistú elektrickú energiu pre 25 000 a teplo pre 50 000 viedenských domácností.

Čo je to cirkulárna ekonomika?

cirkulárna ekonomika

Ide o trend, ktorým sa už niekoľko desiatok rokov riadia najvyspelejšie krajiny Európy. Cirkulárna ekonomika sa riadi heslom „odpad prakticky neexistuje“. Namiesto toho sa na odpad pozerá ako na zdroj, z ktorého sa dajú vyrábať nové výrobky alebo energia. Centrum cirkulárnej ekonomiky je miesto, kde sa myšlienka o cirkulárnej ekonomike mení na realitu.

Viac informácií o projekte CCE Šaľa nájdete na: www.ewia.sk. V prípade dodatočných otázok sme vám k dispozícii prostredníctvom kontaktu: info@ewia.sk

Reklamný článok

Zanechajte komentár

avatar
  Odber  
Upozornite ma na