Mirka Sedláková Jamrichová pochádza zo Šale, 12 rokov prežila v Toskánsku, a práve láska k Taliansku ju podľa jej slov dostala k tomu, čo robí dnes. O maľovaní na talianske kamene, energii z mandál a maľovaní jej Andželí (anjelov) nám porozprávala niečo viac.
Mama v nej videla potenciál
Ako dieťa navštevovala osem rokov Základnú umeleckú školu v Šali. „Mama chcela, aby som chodila na výtvarnú. Ja som chcela hrať na husle, ale s tým rodičia nesúhlasili, lebo na hudobnú sa chodilo cez frekventovanú cestu, a tak som strávila osem rokov pri kreslení a maľovaní. Dnes sa na tom smejeme a hovorí mi, že ona vedela, že to je vo mne,“ spomína na detstvo.
V škole ju najviac bavili detaily, mala rada farebnosť, nevedela kresliť portréty alebo zvieratká, a to jej podľa jej slov zostalo dodnes.
Talianske kamene
Keď mala 17 rokov, začala sa učiť po taliansky, jej láska k Taliansku ju priniesla až do samotnej krajiny, kde sa nakoniec vydala a porodila dcéru. V Toskánsku žila 12 rokov. S dcérou sa tam pravidelne vracia aspoň dvakrát do roka na rovnaké miesto, kde ich už všetci poznajú a sú ako rodina.
Kúsok od tohto miesta tečie rieka Arno, pri ktorej Mirka rada trávi čas. Pred piatimi rokmi si všimla, aké krásne kamene sú popri rieke, a tak si zopár zobrala domov na Slovensko. „Po príchode na Slovensko mi chýbalo Taliansko, našla som ho v kameňoch pri tejto rieke a cítila som, že mám na ne začať maľovať. A tak sa pred piatimi rokmi začala moja kreatívna duša rozvíjať,“ spomína.
Všetko začalo kameňmi, Mirka začala maľovať na kamene a ľuďom sa to páčilo. Jeden takýto kameň majú aj na recepcii talianskeho hotela, kde bývajú roky ubytovaní.

Mirkine kamene však nájdete nielen v Taliansku, odkiaľ pochádzajú, dva cestovali do ďalekej Kostariky, niektoré sú v okolitých krajinách – na Ukrajine, v Maďarsku, Rakúsku, väčšina našla svoj domov na Slovensku.
Za päť rokov namaľovala stovky takýchto kameňov. „Verím, že každému majiteľovi robia radosť a priniesli mu niečo pozitívne do života, dnes už na spodnú stranu kameňa píšem aj modlitbu, dáva to kamienkom čosi naviac“ hovorí Mirka.
Sila mandaly
Popri kameňoch sa začala zaujímať o silu mandaly, keďže na kamene maľovala podobnou technikou, spravila si kurz maľovania mandál a nechala sa viesť na kreatívno-duchovnej vlne. „Maľovala som menšie i veľké mandaly, ktoré dnes zdobia mnohé domácnosti. Ide o techniku bodkovania, vyžívam sa v detailoch a mám rada takéto „piplačky“,“ hovorí o maľovaní mandál.
Namaľovať mandalu či kamienok trvá najdlhšie týždeň, najkratšie dva dni, všetko závisí od veľkosti, nálady a nastavenia. „Človek musí byť pri tvorbe mandaly v pohode, pokiaľ sa necíti v harmónii, odzrkadlí sa to na jeho práci,“ dodáva. Na maľovanie používa akrylové farby, s ktorými sa jej najlepšie pracuje.
Andžela z talianskeho angelo
Po smrti otca, začala pred rokom maľovať sošky anjelov. Poradil jej to učiteľ, ktorý jej povedal, aby skúsila maľovať aj niečo do výšky. Sošky sú z polyresinu, niektoré majú kovové krídla. Nakupuje ich na Slovensku.

„Časom by som chcela pracovať aj s drevom, z finančného hľadiska to je však veľmi náročné a ja chcem, aby si ľudia vedeli dovoliť kúpiť môj výtvor,“ hovorí o finančnej náročnosti, s ktorou sa stretáva mnoho umelcov. Niektoré sošky potrebujú úpravu ešte pred dotváraním, to znamená, že okrem maľovania, sadruje a vyrovnáva povrchy anjelov.
Svojich anjelov volá Andžely. Meno Andžela vzniklo spontánne z taliančiny, ktorú Mirka používa každý deň vyše 30 rokov, najprv v Taliansku, potom v práci na Slovensku, komunikáciou s priateľmi.
Anjel sa po taliansky povie angelo, už prví anjeli, ktorých kúpila a následne maľovala, boli ženy. „Nechcela som im hovoriť anjelky, a keďže je taliančina skoro ako môj druhý rodný jazyk, prirodzene mi napadlo andžela, naschvál som tam namiesto g v pôvodnom angelo, nechala naše slovenské dž,“ hovorí o vzniku mena.
Napriek tomu, že svoje základné meno už získali, po vymaľovaní každej Andžely, dostane soška svoje normálne meno. „Veľakrát sa na ňu pozriem a poviem, ty si Sára, Olívia, dostávajú však iba talianske mená,“ rozpráva o pomenovaní.
„Každá moja práca, kamienky, mandaly aj Andžely majú svoj „rodný list“, je to dokument s popisom, čo človek drží v rukách, na čo sa díva, čoho sa dotýka. Samozrejme, dokument je vždy súkromný len pre majiteľa,“ rozpráva v čom sa odlišuje od iných, ktorí sa venujú ručnej práci.
„Moje srdce sú momentálne Andžely, sú spojené s mojím otcom, ktorý pre mňa veľa znamenal a s každou jednou ho cítim pri sebe, dávam do nich všetko,“ dodáva k aktuálnej tvorbe.
Spracovala: Michaela Harabišová
Foto: Archív Mirky Sedlákovej – Jamrichovej