O existencii sršňa ázijského na území Európy sa vie už od roku 2004, keď sa prvý krát objavil na juhu Francúzska. Minulý rok v auguste sa hniezda našli už aj v Maďarsku, iba cca 6 km našich hraníc. Preto predpokladáme, že sa tento rok sršeň ázijský objaví aj na našom území. Po skúsenostiach v západnej Európe je dôležité vedieť s kým máme dočinenia a pripraviť sa na neho.
Dňa 11. 2. 2024 sa v Dome kultúry v Šali konala výročná schôdza základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Šali. Súčasťou programu boli prednášky dvoch hostí – Ing. Róberta Chleba z SPP Nitra a Lukáša Mocka, včelára a člena hasičského zboru v Trnovci nad Váhom. Popri informáciách o falšovaní medu či o liečení včelstiev bola dôležitá najmä téma invázneho druhu v našich končinách – ázijského sršňa. Téme sa venovali obaja hostia, Lukáš Mocko aj ako hasič preškolený v boji proti tomuto sršňovi.
Lovec včiel
Sršeň ázijský je menší ako náš sršeň. Na dĺžku má iba 22 mm a dá sa rozoznať od nášho výrazným žltým sfarbením nôh, ktoré naše sršne nemajú. Čo je na ňom hrozivé je, že až 80 % jeho potravy tvoria včely a iný hmyz – opeľovače. Je to lovec včiel, ktoré sa pred ním nedokážu brániť. Včely odchytáva v blízkosti úľa, kam sa vracajú so znáškou a chytá ich za letu. Následne po zosadnutí im odhryzne hlavičku a oholí telo včely o jemu nepotrebné súčasti – nohy a krídla. Ich hruď je preňho výborným zdrojom výživy. Za jednu sezónu hniezdo sršňov spotrebuje viac ako 11 kg biomasy hmyzu, čo predstavuje približne 4 včelie rodiny.
Sekundárnym rizikom je tiež fakt, že ak včelstvo zaregistruje prítomnosť sršňov v okolí úľa, robotnice ostávajú na letáči aby bránili otvor do úľa. Včely nemajú odvahu vyletieť za zberom potravy, a tak zásoby v úli klesajú. Včelia matka prestáva klásť vajíčka a tak sa nenarodí dostatočný počet zimných včiel potrebných na prežitie rodiny. Pre túto skutočnosť je sršeň ázijský považovaný za mimoriadne nebezpečného predátora pre každého včelára, ktorý sa s ním stretne.
Ázijský sršeň predstavuje hrozbu aj pre ovocinárov, nakoľko spôsobuje škody aj na úrode ovocných drevín a vo viniciach.
Hniezda
Je veľmi dôležité, aby každý kto uvidí tohto sršňa, čo najskôr informoval patričné miesta. Ak spozorujete tohto sršňa, ohláste to na systém rýchleho varovania, ktorý na internete zriadila štátna ochrana prírody SR, kde je na vyplnenie špeciálny dotazník.
Tieto sršne si zväčša robia svoje hniezdo vo výškach v korunách stromov (často vo výške viac ako 20 m) v blízkosti ľudských obydlí, niekedy aj v zemi. Dôležitá je prítomnosť vody a zdroj potravy. Samozrejme, že sa našli aj v rôznych budovách. Hniezdo rastie enormnou rýchlosťou až do jesene, keď môže dosiahnuť priemer až 50 cm. V hniezde sa môže nachádzať 1 000 – 2 000 jedincov, z ktorých pomerne vysoký podiel predstavujú nové kráľovné, ktoré prezimujú zahrabané v pôde a na ďalší rok si vytvoria nové hniezda.
Čo robiť pri objavení hniezda?
V prípade objavenia hniezda sa neodporúča k nemu priblížiť. Pozor si musia dávať najmä ľudia alergickí na bodavý hmyz. Kontakt od 3 m môže vyvolať reakciu hniezda a vtedy treba utekať preč a chrániť si hlavu. Ázijské sršne sú agresívne pokiaľ sa priblížite k hniezdu, vtedy vylietavajú v množstvách, aby bránili hniezdo a vedia vás pekne dlho prenasledovať. Sršne majú žihadlo dlhé cca 5 mm, načo nestačí bežná včelárska kombinéza. Robotnice vylietavajú do okolia iba cca 1 km a aj keď to nie je veľká vzdialenosť, nie je jednoduché tieto hniezda objaviť. Preto je dôležité, aby sa ľudia na prechádzkach nepozerali len pod nohy, ale aj zdvihli hlavu a možno sa im podarí objaviť nejaké hniezdo. Ak na sršňa ázijského natrafíte, ohláste to cez tento formulár.
Autor: Dušan Pollák (predseda ZO SZV Šaľa)
Fotografie: Ján Major a Štátna ochrana prírody SR
