17. november má svoje miesto aj v Šali
V roku 1989 sme štrngali kľúčmi za slobodu a demokraciu. Štyridsať rokov predtým občania dreli výlučne pre blaho štátostrany. Odmenou za to bolo nanútené uniformné myslenie v zmysle „budovať a brániť!“ Vlastný názor bol nežiaduci. Tí, čo sa odvážili kričať boli prenasledovaní a trestaní. Boľševici krajinu budovali smerom na východ podľa drsnej Stalinovej ideológie. Deti boli v školách vychovávané s červenými šatkami na krku. Ak sa v dospelom veku nehlásili ku komunistickej ideológii, ťahali výrazne za kratší koniec. Pomýšľať na verejnú funkciu bez členstva v strane bolo nemožné a o slobodných voľbách sa ľuďom mohlo iba snívať.
Paradoxne, aj po viac ako troch dekádach po revolúcii v Šali tolerujeme názvy ulíc ako Budovateľská, Robotnícka, Roľnícka či Pionierska. Som presvedčený o tom, že samospráva by sa s týmto pozostatkom minulého režimu mala raz a navždy vysporiadať. Presne tak, ako sa spoločnosť už dávno vysporiadala s tým, že november je obyčajný sychravý jesenný mesiac a nie Mesiac československo-sovietskeho priateľstva.
Teším sa každej aktivite, keď si v našom meste môžeme spoločne zaspomínať na 17. november. Škoda, že tieto podujatia nebývajú pravidelné (ani tento rok nič). V posledných rokoch to boli najmä divadelníci a ďalší aktivisti, ktorým tento dátum nie je ľahostajný. Ak prídu s nápadom, samospráva im ochotne vyjde v ústrety. Za to mestu palec hore. Viem si ale predstaviť aj to, že by aktivita vychádzala práve zo strany mesta, respektíve jeho inštitúcií. Myslím, že Deň boja za slobodu a demokraciu si pozornosť zaslúži každoročne aj na lokálnej úrovni. Stačí pietnou spomienkou.
V tomto kontexte som rád, že samospráva po rokoch reflektovala na nápad členov komisie kultúry sfunkčniť priestor pred Pamätníkom obetiam komunizmu. V dohľadnej dobe pred ním vznikne park s chodníčkom, lavičkami a pietnym miestom. Samotný pamätník bude osvetlený, aby zvýrazňoval svoju dominantu a posolstvo aj v nočných hodinách.
Budeme mať, verím, dôstojný priestor, kde sa môžeme stretávať a spoločne si pripomínať tento vzácny deň. Nie, nemusíte prísť povinne. Doba budovateľov a pionierov je našťastie preč. I keď, tu i tam sa nájde niekto, kto vyťahuje „pozitíva“ socializmu. Nedajte sa ale oklamať. Sú to nepríčetné argumenty, ktoré nezohľadňujú najdôležitejší faktor tej doby, ktorým bola nesloboda.
Sloboda vyjadrovania vlastných názorov či sloboda rozhodovania sa vo voľbách je svätým právom každého z nás. Pred rokom 1989 to nebola samozrejmosť. Mimochodom, na jeseň 2022 budeme opäť slobodne rozhodovať o tom, kto bude mesto riadiť z pozície primátora a kto bude sedieť v poslaneckých laviciach. Komunálne voľby 2022 sa prvý raz v histórii budú konať súbežne s voľbami do VÚC. Okrem slobodnej možnosti voliť, môžete sami zvážiť, či sa nebudete uchádzať o priazeň voličov aj vy. (Nemusíte byť členom žiadnej strany.) Ak máte pocit, že môžete byť prínosom, neváhajte a skúste to.
Z môjho pohľadu by už pár poslancov potrebovalo „vystriedať“. Niektorí tam totiž sedia už desaťročia a nič po nich nie je vidno. Sú tam aj takí, ktorí by tam ešte museli sedieť niekoľko desaťročí, aby po nich bolo vidieť aspoň niečo. A aby som bol objektívny, je tam aj hŕstka takých, ktorých je prečo si vážiť. Môj názor ale nemusí byť dôležitý ani správny. Dôležité je, že vy sa môžete pri volebnej urne rozhodnúť slobodne. Nemenej podstatné potom bude to, aby sme výsledky volieb demokraticky rešpektovali. A možno sa medzi víťazmi nájde niekto, kto bude mať odvahu navrhnúť zmenu názvu Budovateľskej ulice. Napríklad na Ulicu 17. novembra.
Miroslav Demín
