Pri pamätníku na Hlavnej ulici v Šali, ktorý je venovaný padlým v 2. svetovej vojne, si dnes 31. 3. 2022 pripomenulo vedenie mesta i občania 77. výročie oslobodenia nášho mesta. K pamätníku položili svoj veniec predstavitelia mesta, okresu, Zväzu protifašistickych bojovníkov a verejnosť. Informovala o tom radnica.
Vo svojom príhovore k občanom spomenul Róbert Tölgyesi, viceprimátor mesta Šaľa, zaujímavé informácie o oslobodzovaní nášho mesta. Oslobodzovanie Šale sa začalo už 30. marca v roku 1945 na Veľký piatok.
„Pre osloboditeľov bolo kľúčové prekonať rieku. Podarilo sa im to na niekoľkých miestach. Prví sovietski vojaci sa do mesta dostali 31. marca 1945 okolo pol piatej ráno zo strany Hetmína. Nemci síce ešte kládli odpor, v bojoch padlo niekoľko miestnych obyvateľov, 4 obytné domy boli úplne zničené a 49 čiastočne, no približne o 9.00 hodine už bolo mesto oslobodené,“ priblížil viceprimátor.
Oslobodenie na Veľký piatok
Publikácia Pavla Šteinera Babylon armád 2 (Magnet press, 2019) uvádza, že príchod osloboditeľskej armády k Šali bol komplikovaný. Sovietske pozície pred Trnovcom ostreľovali nemecké delostrelecké batérie zo Šale a Diakoviec.
Veču oslobodzovali kozáci aj výsadkári. Podarilo sa im to 30. marca okolo poludnia, keď jednotky Wehrmachtu ustúpili za dramatických okolností. Nemci totiž most zničili ešte v čase, keď boli jeho vlastné tanky na večianskej strane. Tie potom ustupovali popri rieke v smerom na Sereď.
Rieku Váh sa Sovieti snažili prekročiť na viacerých úsekoch. Nemci chceli postup armády maršala Malinovského spomaliť, preto okrem cestného mostu odpálili aj železničný pri Trnovci nad Váhom. Vojaci Wehrmachtu zničili aj mlynské lode. Mínometná paľba z ľavej strany Váhu doliehala na okrajové časti Šale.
Explózie spôsobovali požiare, jedna zo striel poškodila aj kostolnú vežu. Pre osloboditeľov bolo kľúčové prekonať rieku. Podarilo sa im to na niekoľkých miestach – prvé bolo Hetmín, ako spomína v príhovore viceprimátor.
V Šali zostala do úplného ukončenia vojnového konfliktu menšia vojenská komandatúra, ktorá dozerala na poriadok.
Pri oslobodzovaní zahynuli aj Šaľania
„Je zároveň zvláštne, že smrťou iných sme my získali nádej na nový život. Práve dnes si pripomíname 77 rokov od dátumu, ktorý označuje v kalendári nášho mesta jeho symbolické narodeniny. Je to dátum, ktorý by si mal pamätať každý Šaľan,“ povedala vo svojom príhovore členka Zboru pre občianske záležitosti v Šali Alžbeta Sedliačiková.
„V bojoch padlo 6 miestnych obyvateľov, 4 obytné domy boli úplne zničené a 49 čiastočne,“ uvádza publikácia Šaľa (2004). Mená obetí uvádza miestny historik Karol Šmida vo svojej knihe Šaľa medzi dvoma vojnami z roku 2000. Delostrelecká mína usmrtila Martu Balážovičovú, dcéru miestneho lekára.
Medzi obeťami bol aj 18-ročný Imrich Šmida, ktorý celú noc hasil požiar susedovho domu. Unavený sa utiahol do krytu k rodičom. Tam ho našiel spiaceho, zakrytého vojenskou dekou ruský vojak. Myslel si, že ide o vojaka, tak ho popravil.
Vo vedľajšej ulici zastrelili aj Petra Szaba, ktorý bol uniformovaným členom poľovníckej organizácie, mal aj služobnú brokovnicu. „Nepomohlo mu nijaké vysvetľovanie. Ty fašist, povedal ruský vojak a pred očami dvoch detí a manželky ho zastreli,l“ uvádza historik Karol Šmida.
Na pošte prišli o život ďalší dvaja muži. Boli nimi Vojtech Varga a Ladislav Hlavatý. Obaja mali na sebe pracovný odev. „Ernesta Balušku niekto udal, že je členom fašistickej strany šípových krížov a zaplatil za to životom,“ opisuje v knihe Karol Šmida (2000).
O oslobodení mesta sa zmieňuje aj publikácia Šaľa vydaná mestom pri príležitosti 980. výročia s názvom Šaľa z roku 1982. Udalosti zaznamenáva aj takto: „V priebehu 30. a 31. marca padli v meste iba tri granáty, a to dva na konci Hornej ulice a jeden vo Veči, ktoré nespôsobili väčšie škody na životoch a budovách.“ O obetiach sa publikácia nezmieňuje. Či to bolo z ideologického hľadiska môžeme iba tušiť, keďže bola vydaná v dobe hlbokého socializmu a zaslepeného priateľstva so ZSSR.
Medzi prvými obeťami boli aj piati mladíci zo Šale
Medzi prvé obete v čase oslobodzovania nášho regiónu však patrili piati mladíci, členovia maďarskej polovojenskej organizácie Levente. Títo mladí Šaľania boli nasadení na zákopové práce pri Nových Zámkoch. Vo voľnom čase vliezli do nepojazdného ruského tanku. Po explózii všetci zahynuli. „Už nikto nepovie, kto a čo odistil či zmanipuloval, keď nastal výbuch a päť mladých 17 a 18-ročných životov zaplatilo za svoju nerozumnú zvedavosť“, uvádza Karol Šmida (2000).
V tanku zahynuli Jozef Baluška, František Krommel, Jozef Ligač, Alexander Benčík a Štefan Žitňák. Pochovaní sú na šalianskom cintoríne. K týmto sa pridalo mnoho ďalších Šaľanov, ktorí zahynuli na frontoch, zväčša ako vojaci maďarskej armády. Ich mená sú vyryté na Pamätníku obetiam vojen. „Nikdy nezabudnime na osloboditeľov nášho mesta. Pretože oni sú pre nás poslovia slobody,“ povedal na záver príhovoru Alžbeta Sedliačiková.
md, mh, ek
Foto: mesto Šaľa
