V nedeľu 10. mája 2026 sa v Šali uskutočnila unikátna komentovaná prechádzka mestom pod vedením G. A. Alföldiovej a pracovníkov Štátneho archívu v Trnave (pracovisko Galanta so sídlom v Šali). Podujatie, ktoré prilákalo množstvo zvedavých obyvateľov, sa zameralo na odkrývanie zabudnutých faktov z minulého storočia, nahliadnutie do archívnych dokumentov a návštevu miest, ktoré kedysi tvorili srdce spoločenského života mesta.
Začiatok pri amfiteátri: Symbol 60. rokov
Prechádzka sa symbolicky začala pri najvyšších lavičkách šalianskeho amfiteátra. Hoci sa pôvodne uvažovalo o staršom dátume vzniku, archívny výskum a spomienky pamätníkov potvrdili, že amfiteáter bol postavený v roku 1963. Účastníci si pripomenuli, že topole v jeho okolí boli zrejme vysadené práve v tomto období. Toto miesto slúžilo ako vstupná brána do histórie, kde sa začalo rozprávanie o tom, ako mesto rástlo a menilo svoju tvár.
V útrobách kaštieľa: Kilometre histórie a ceruzka ako zbraň proti času
Z amfiteátra sa skupina presunula do priestorov šalianskeho kaštieľa, kde sídli štátny archív. Archivárka účastníkom vysvetlila, že v týchto stenách sa uchováva takmer 7 kilometrov dokumentov. Prekvapivou zaujímavosťou bola informácia, že archivári používajú výhradne grafitové ceruzky, pretože na rozdiel od atramentu na slnku nevyblednú, čím zabezpečujú trvácnosť informácií pre ďalšie storočia.
Tajomstvá depozitára: Od bosoriek po najstaršiu listinu
V depozitári mali návštevníci vzácnu možnosť vidieť originálne listiny so závesnými pečaťami, pričom najstarší dokument v zbierke pochádza už z roku 1340. Veľký záujem vyvolali zápisnice zo Šamorína, ktoré dokumentujú historické procesy s čarodejnicami. Tieto ženy boli v minulosti obviňované napríklad z toho, že zapríčinili neúrodu. Listiny sa museli chytať v rukavičkách, aby ich pot z rúk nepoškodil.
Tragédie druhej svetovej vojny v dokumentoch
Súčasťou návštevy archívu bola aj výstava k 80. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny. Účastníci videli dokumenty o mobilizácii koní, kde musel majiteľ s každým zvieraťom priniesť aj presne určené množstvo ovsa a sena. Výstava pripomenula aj leteckú vojnu, kedy lietadlá dopadali v okolí Žiharca či Galanty, a tragické osudy židovskej komunity, ktorej geto v Šali sústredilo vyše 800 ľudí pred ich deportáciou.
Príbeh šalianskeho organistu
Po odchode z archívu cesta pokračovala k farnosti. Tu zaznel pohnutý príbeh pána Lipóta Báránya, vzdelaného a múdreho hospodára na majetku v Hetmíne. Ako mladý kvôli láske k šalianskemu dievčaťu prestúpil zo židovskej na katolícku vieru. Hoci bol nesmierne vzdelaný a študoval v Prahe i v Halle, počas vojny bol odvlečený do pracovného tábora. Po rokoch šikanovania komunistami nakoniec zakotvil v Šali, kde dlhé roky sprevádzal veriacich hrou na organe v miestnom kostole.
Námestie svätej Trojice: trhy a Ispita
Kroky účastníkov viedli ďalej na Námestie svätej Trojice.Tam, kde teraz stojí Maďarská škola, bývala kedysi dávno sýpka. No tam, kde máme dnes artézsku studňu, chodili pre vodu už naši predkovia. Zaujímavou postavou bol obyvateľ z miestneho chudobinca (Ispita), ktorý dostal uniformu a bol poverený úlohami ako odháňať žobrákov od nášho mesta a zapaľovať plynové lampy na námestí.
Kultúrny život v Katolíckom kruhu
Na námestí si skupina pripomenula Katolícky kruh, ktorý fungoval aj v 50.rokoch 20.storočia ako osvetový dom. Budova bola centrom kresťanskej kultúry, kde sa hralo divadlo, hudba, aj sa hrali spoločenské hry, no aj sa dalo posedieť pri vínku, no všetko v rámci kresťanských princípov. V medzivojnovom období v meste pôsobil spevokol Caecilia Chorus, ktorý založil dirigent Villiam Paldy.
Dom pána Vogela a jediné secesné okno
Významnou zastávkou bol dom na Hlavnej ulici, ktorý patril pánovi Jozsefovi Vogelovi, prvému riaditeľovi parného a neskôr elektrického mlyna. Dom je architektonickou vzácnosťou, na ktorej nájdeme jediné secesné okno v celom meste – na jeho strane od malej tržnice. Na jeho povale sa našli kuriózne nálezy – detské kočíky z počiatku 20. storočia, ozdobné kované prieduchy, zbytky prúteného nábytku do záhrady…
Budova umeleckej školy a stratená synagóga
Prechádzka pokračovala k dnešnej umeleckej škole, ktorá bola postavená koncom 19. storočia pre Družstvo proti záplavám a dodnes si zachovala viaceré prvky zo svojich počitakov – pivnicu, zábradlia, podlahový obklad. Sprievodkyňa upozornila aj na miesto, kde kedysi stála synagóga s cibuľovými vežami a židovské kúpele (zhruba pri zastávke „Textil“). Tieto budovy boli asanované a ustúpili novej výstavbe.
Taxíky rodiny Lahitovcov
Na ulici Pázmáňa stával dom pána Lahitovu, kedysi jedného z prvých podnikateľov v osobnej doprave. Dom susedil s dvorom Maďarskej školy a vo dvore stávali prvé taxíky v našom meste. S pánom Lahitom sa spája úsmevná historka, ako odmietol odviezť nového poštmajstra, pretože sa dožadoval oslovenia „Vaše blahorodie“.
Feketeházy a Balážovič: Slávni susedia
Skupina sa pristavila aj pri mieste, kde stávali domy dvoch významných osobností. János Feketeházy, svetoznámy staviteľ kovových mostov (napr. mosta Slobody v Budapešti), sa v Šali narodil a tu v skromnosti dožil. Jeho susedom bol doktor Balážovič, progresívny lekár, ktorý v meste presadzoval hygienu a očkovanie. Jeho rodinu však zasiahla tragédia, keď jeho dcéra zahynula pri bombardovaní Šale v roku 1945 priamo na ulici.
Lekáreň Déryovcov: Vôňa knižnice a tenisový kurt
Posledná veľká zastávka patrila miestu, kde dnes stojí banka, no kedysi tu fungovala lekáreň rodiny Déryovcov. Boli to osvietení ľudia, ktorí v záhrade (dnešný nemocničný park) mali prvý verejný tenisový kurt. Pamätníci spomínali na 70. roky, kedy v ich budove sídlila knižnica, typická nezameniteľnou vôňou olejovanej drevenej podlahy a starých kníh.
Legendy o podzemí
Prechádzka bola ukončená diskusiou o legendárnych podzemných chodbách, ktoré mali kedysi údajne viesť z kaštieľa až do okolitých dedín. Hoci mnohé z nich sú dnes zasypané, spomienky detí, ktoré sa v nich v minulosti hrávali, udržiavajú tieto tajomstvá stále živé. Podujatie ukázalo, že história Šale je bohatá mozaika príbehov, ktoré si zaslúžia byť zachované pre ďalšie generácie.
(red)
