V akom stave sú šalianske pamiatky a pamätihodnosti? Ak ich chceme chrániť a starať sa o ne, mali by sme poznať aj ich historickú hodnotu. Našou povinnosťou je toto poznanie odovzdať ďalším generáciám. Pokiaľ možno, v čo najautentickejšom stave.
Huňadyho kaštiel
V roku 1898 dal gróf Huňady postaviť v Hetmíne v neoklasicistickom slohu poľovnícky kaštieľ. Dnes sú z neho, žiaľ, iba zarastené ruiny. Niekde sa stala chyba. Hľadať vinníka už nemá zmysel.
Otázka znie, či sme schopní z toho mála, čo zostalo, vyťažiť aspoň drobný odkaz histórie. Som presvedčený o tom, že by to za to stálo.
Trafostanica
Stavieb s podobným osudom bolo v Šali i Veči viac. Všetci poznáme smutné príbehy Horváthovej kúrie alebo mlyna. Z toho našťastie zostala aspoň trafostanica, ktorá ako – tak drží pohromade. V novembri 2017 bola vďaka nadšencom zapísaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. To, že takýto status má, však pôsobí skôr ako oxymoron. Najmä pre jej znečistené a neupravené okolie.
Technický stav by mali posúdiť odborníci. „Trafostanica je technickou pamiatkou a je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá je povinná starať sa o jej údržbu a zachovanie. Prípadné problémy – návrhy na jej údržbu mesto adresuje Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre, ktorý následne koná s jej vlastníkom,“ uviedla Dajana Hanesová, hovorkyňa mesta Šaľa.
O tom, že je objekt nevyužívaný, Krajský pamiatkový úrad v Nitre vie. Rovnako je informovaný, že so súhlasom vlastníka v objekte žije muž bez domova. Trafostanica má aktuálne nového vlasníka. Bývalý majiteľ potvrdil, že asi pred mesiacom prišlo k odpredaju spoločnosti, ktorá bude na vedľajšom pozemku realizovať výstavbu.
Krajský pamiatkový úrad v Nitre opätovne preverí, či súčasné nakladania s trafostanicou neohrozuje pamiatkové hodnoty. „Stav bezprostredného okolia pamiatky je nielen pre pamiatku, ale aj pre mesto neprijateľný. Náš úrad je v danej záležitosti pripravený spolupracovať, ako aj v rámci ustanovení pamiatkového zákona konať,“ dodáva Richard E. Pročka.
Podstavec pod sochou sv. Juraja
Okrem trafostanice máme v meste ešte ďalšie národné kultúrne pamiatky. Tie sú v oveľa lepšom technickom stave. Do fondu pamiatkového úradu boli zhodne zapísané 23. apríla 1963.
Sú nimi kaštieľ, stĺp s podstavcom pod sochou sv. Juraja, socha sv. Juraja, kostol sv. Margity Antiochijskej a Kunov dom. Mesto dalo naposledy rekonštruovať komplex sochy sv. Juraja v rokoch 2006 – 2008. Na podstavci sa už ale prejavuje opotrebovanie a možno by bolo dobré zvážiť ďalšiu investíciu.
V meste máme aj pamätihodnosti. Ich zoznam eviduje Všeobecne záväzné nariadenie č. 14/2011, ktoré už ale dekádu nebolo aktualizované. V § 2 uvádza, že by mesto mohlo mať zriadenú komisiu pre pamätihodnosti. Dokument presne vymedzuje jej zloženie a kompetenciu. „Komisiu pre pamätihodnosti mesto nemá zriadenú. Funkčnosť komisií končí s volebným obdobím,“ uviedla Dajana Hanesová, hovorkyňa mesta.
Čiastočne jej funkciu nahrádza komisia kultúry a nadšenci z radov obyvateľov. Možno by ale bolo fajn, ak by komisia pre pamätihodnosti existovala aj reálne, nie iba na papieri. Logicky teda vyvstáva otázka, kto kontroluje technický stav pamätihodností a plánuje ich rekonštrukciu.
„Stav pamätihodností, ktoré sú vo vlastníctve mesta, pravidelne mesto kontroluje a na základe toho sa rozpočtujú finančné prostriedky na ich opravu a údržbu. Naposledy v roku 2020 bol opravený pamätník obetí 2. svetovej vojny na ul. Dolná a v roku 2019 mesto rekonštruovalo a premiestnilo Svätý kríž na mestskom cintoríne na ul. Hlavná v Šali,“ uviedla v odpovedi Hanesová.
Iba na upresnenie, pamätník na Dolnej ulici bol opravený v roku 2019, keď prešiel viacerými reštaurátorskými prácami. Paradoxne, vo VZN č. 14/2011 nie je evidovaný medzi pamätihodnosťami. Objektov, ktoré by do neho mohli byť zapísaných je ale podstatne viac.
„Tento rok neboli v rozpočte mesta schválené žiadne finančné prostriedky na opravu pamätihodností,“ dodáva hovorkyňa mesta. Tento stav by mohli zmeniť prípadné dotácie či granty, o ktoré sa mesto uchádzalo.
Podľa mojich informácií, samospráva získala z ministerstva kultúry 7 500€ na rekonštrukciu Pamätníka obetiam vojen, ktorý stojí oproti fare a jeho oprava by mala realizovaná do konca roka. Mesto požiadalo aj o grant na opravu Pamätníka oslobodenia mesta (pri knižnici), no dotáciu nezískalo. Tento pamätník dýcha hlbokým „duchom socializmu“ a akútne by potreboval zrevitalizovať.
Bakošova muka
Investíciu si vyžadujú aj ďalšie pamätihodnosti. Bakošová muka sa začína rozpadávať, nový náter fasády i strechy by zniesla aj kaplnka Sv. rodiny (takisto chýba v zozname pamätihodností).
A to nie je zďaleka všetko. Pomocnú ruku potrebujú podať aj iné pamätihodnosti. Či už rekonštrukciou, alebo úpravou ich okolia. A možno iba ľudskou všímavosťou a prístupom.
Aby sa z pietnych miest nestávali krčmy, tak ako aktuálne pri kostole Sv. rodiny vo Veči či v šalianskej kostolnej záhrade. Na znovuosadenie čakajú aj pamätné tabule L. Gresznáryka a J. Feketeházyho, ktoré boli zvesené z fasády pri rekonštrukcii MsÚ. Podľa vyjadrenia mesta by mali byť inštalované v priestore, kde stále stojí nevyužitý stánok pred mestským úradom.
Kaplnka sv. Jozefa zakrytá reklamným pútačom
Na prospech veci by bolo, podľa môjho názoru, čím skôr pristúpiť k systematickej evidencii a označeniu pamiatok a pamätihodností tabuľkami s QR kódmi. Obsahovali by informácie o histórii, fotografie, prípadne zvukového sprievodcu. Každý z objektov by mal byť jasne označený a viditeľný, aby bol, pokiaľ možno neprehliadnuteľný. Zlým príkladom je kaplnka sv. Jozefa, ktorú si pri vstupe do mesta návštevník nemá šancu všimnúť. Zakrýva ju reklamná tabuľa, a to je naozaj veľká škoda.
Každá generácia žije duchom svojej doby. V podvedomí, kdesi nad časomierou súčasnosti (či tomu veríte, alebo nie), žije odkaz minulých rokov, ktorý súčasnosť významnou formou ovplyvňuje. Našou povinnosťou je preto odovzdať posolstvo nielen z minulosti, ale aj súčasnosti.
Veľmi si preto vážim aktivity zamestnancov MsKS a ďalších nadšencov pri spracovaní interaktívnej súťaže Spoznaj svoje mesto. Nositeľom našej identity a autentickým odkazom minulosti sú aj pamiatky a pamätihodnosti. Sú historickou stopou, z ktorej môžeme veľa pochopiť a naučiť sa. Preto si zaslúžia pozornú a odbornú starostlivosť. V roku 2031 nás možno naše deti pochvália za to, že sme Huňadyho kaštieľ v Hetmíne napokon zachránili.
Miroslav Demín
(Autor je členom Komisie kultúry a cestovného ruchu pri MsZ v Šali, názory iných členov komisie nemusia byť zhodné).
