Má len 15 rokov, no už teraz zbiera úspech za úspechom a je veľkým talentom plutvového plávania. Reč je o Sáre Subovej z Trnovca nad Váhom.
Keď zatvorili plaváreň, plakala
K plávaniu ju priviedla mama. Sára sa venovala tancu, no ten ju nenapĺňal a chcela sa zdokonaliť práve v plávaní. Mala 12 rokov, keď klub ŠK Hurrican Šaľa organizoval plavecké výcviky. Naučila sa plávať klasické disciplíny, neskôr ju presvedčili, aby vyskúšala plutvové plávanie. „Šaľa bola vždy pilierom tohto športu na Slovensku. Odkedy som presedlala na plutvové plávanie, som plávala pod vedením Patrika Ščasného až po deň, keď našu plaváreň zasiahol čierny deň,“ hovorí Sára.
Práve apríl 2019, keď plaváreň zatvorili, výrazne ovplyvnila život mladej plavkyne, a to nielen po športovej stránke. „V ten aprílový deň som plakala. Prišli sme na tréning, mala som sa v tom čase pripravovať na Svetový pohár v Miami a na majstrovstvá sveta v Egypte, no na plaváreň nás už nepustili. Nevedela som si predstaviť, čo so mnou bude bez plavárne, bol to pre mňa a pre nás všetkých šok. Tu sa začalo moje „putovanie za vodou“: Galanta, Nitra, Šamorín, Györ. Vďaka pomoci riaditeľa gymnázia v Galante a trénera Tibora Jakodu som sa dobre dokázala pripraviť na svetový pohár aj na MS. Dnes to vyzerá, že podmienky, aké potrebujem, teda plaváreň, klub, tréner a škola, nájdem až v Debrecíne,“ rozpráva plavkyňa.
Tri hodiny v aute denne
Odkedy zatvorili plaváreň na Dusle, vyzerá Sárin deň nasledovne: ráno vstáva o 5:00, rodičia ju zavezú na ranný tréning do Galanty, následne na 8:00 ju odvezú do školy. Poobede ju odvezú opäť do Galanty, odkiaľ ju tréner vezie do Györu na ďalší tréning. O 21:30 sa vráti do Galanty, odkiaľ ju rodičia vezú späť domov.
„Cestovanie je na celom dni najťažšie. Denne presedím v aute aj tri hodiny. Potom je tu samotný tréning, ktorý je taktiež náročný, jeden a pol hodiny ráno a dve hodiny večer. Pravdupovediac, teším sa na to, keď budem mať plaváreň pod nosom.“
Hoci režim, v ktorom plavkyňa z Trnovca nad Váhom funguje, je extrémne náročný, vzdať sa tohto športu nechce. „Očarila ma na ňom dynamika pohybu a hlavne rýchlosť. Mám rada súperenie a dobré výsledky. Ak budem usilovná na tréningoch, výsledky sa určite dostavia,“ vymenúva Sára najväčšie pozitíva plutvového plávania a jedným dychom doplní aj najväčšie nástrahy: „Je to šport, ktorý vyžaduje vysoké tréningové zaťaženie, ako objemovo, tak intenzitou. Často sme na hranici kyslíkových limitov, časté sú aj fázy bez možnosti nádychu.“
Náročné týždne bez vody
Napriek tomu, že je od rána do neskorého večera mimo domu, snaží sa mladá Trnovčanka nezanedbávať školu. „Vždy som sa snažila plniť si povinnosti aj v škole. Som si vedomá, že šport je super, ale plutvové plávanie ma neuživí,“ tvrdí. Pandémiu koronavírusu, počas ktorej nechodila do školy, ani na tréningy, znášala zle.
„Bez vody to bolo veľmi náročné. Trénovala som sama na suchu – cez internet, na bicykli, kolieskových korčuliach, chodila som behať. Jednoducho som sa snažila udržiavať vo forme.“ Ako Sára dodáva, v životospráve sa kontroluje. Môže zjesť všetko, ale s mierou a kladie dôraz na kvalitnú stravu s dostatkom bielkovín.
V plávaní už vicemajsterka sveta z Trnovca nie je žiadny nováčik a dokáže zvládať aj stres pred štartom pretekov. „Prirodzene, aj dnes cítim pred štartom napätie, ktoré už dokážem kontrolovať. Po štartovom signáli zo mňa všetko opadne. Pred štartom sa sústredím a koncentrujem. Ak je pri mne mamička, je to pre mňa obrovská vzpruha,“ tvrdí talentovaná plavkyňa, pri otázke na najväčší cieľ v plávaní má Sára Suba jasnú odpoveď: „Mojím snom je stať sa majsterkou sveta.“
Najväčšie úspechy
Hoci plutvovému plávaniu sa Sára venuje len tri roky, stihla získať viacero úspechov. „Som viacnásobná víťazka Svetového pohára, či už v Egeri, Lignano alebo Miami. Môj najväčší úspech je z Egypta, kde som sa na 50 PP stala vicemajsterkou sveta v kategórii juniorov aj žien. Vo svetovom rebríčku v disciplínach 50 pp, 50 rp a 200 pp som na treťom mieste podľa najlepších časov.“
Autor: Peter Odráška
Foto: archív redakcie
